Vážený Učiteľ, milí praktizujúci,
som praktizujúci Falun Dafa zo Slovenska. V marci 2023 sa v Kongresovom centre v Prahe konalo predstavenie Shen Yun. Už začiatkom roka sme si aj s manželkou, ktorá je tiež praktizujúca, povedali, že by sme radi pomáhali pri Shen Yun, ale nevedeli sme ako. V predchádzajúcom roku sme boli súčasťou vysielacieho tímu, ktorý však tento rok nevznikol, takže sme sa snažili držať si myšlienku, že chceme pomôcť na Shen Yun a čakali sme na náznak, v akej forme.
Náznak sa čoskoro objavil. Oslovil ma koordinátor security tímu, či by som nechcel pracovať pre security. Vzal som to ako náznak, že tento rok sa mám venovať tejto oblasti, a povedal som, že áno. Po krátkom váhaní sa pridala aj manželka.
Prvá skúška prišla čoskoro: jedna z podmienok práce v tíme bolo spoločné štúdium Fa a zdieľanie cez sonant. Nebolo ho ľahké vtesnať do môjho denného programu. No snažil som sa udržať si prioritu spoločného štúdia a nakoniec sa to zväčša podarilo.
Keďže som sám koordinátor, o to pozornejšie som sledoval prácu koordinátora security. Veľmi príjemne som bol prekvapený a inšpirovaný jeho láskavým a tolerantným prístupom voči praktizujúcim. Hovoril som si: „Aj takto sa to dá robiť?“ Ja som pri práci koordinátora mal tendenciu skôr veci rozhodnúť a potom dôsledne sledovať ich naplnenie. Tu sa mi však zdalo, že láskavý prístup tiež prinášal ovocie, a hoci aj niektoré veci neboli až také úplne presne dané, pomocou láskavosti sa dali zharmonizovať. Celková atmosféra tak bola harmonická.
Počas predstavenia som dostal úlohu dávať pozor na divákov v hľadisku na balkóne, aby nefotografovali. Pred prvým predstavením sme veľa študovali Fa a moja myseľ bola dosť čistá.
Aby si ľudia viac všimli, že treba venovať pozornosť mobilným telefónom a je zákaz fotografovania, niekoľkým ľuďom, ktorí si pred predstavením niečo robili na svojich mobilných telefónoch, som slušne a pokojne pripomenul, že teraz je to v poriadku, ale počas predstavenia je fotografovanie zakázané. Zväčša mi poďakovali a nieslo sa to v harmonickej atmosfére.
Aj počas predstavenia boli diváci pokojní a nefotografovali. Dúfal som, že to tak zostane aj na ďalší deň, keď boli plánované dve predstavenia v jeden deň. Avšak nebolo to tak.
Na druhý deň som pred predstavením tiež študoval Fa, ale moja myseľ sa už nestihla dostať do hlbšieho pokoja.
Jednou z mojich úloh bolo pomáhať ľudí navigovať smerom k ich miestam. Oboznámil som sa s plánom sedadiel a išlo to pomerne hladko. Potom však začali vznikať aj trochu ťažšie situácie, keď na poslednú chvíľu prichádzali ľudia, ktorí, ako sa ukázalo, mali vstupenku na to isté miesto. Jedna pani sa ma spýtala: „Ako sa to mohlo stať?“ Odpovedal som, že neviem a navigoval som ju k ďalšiemu praktizujúcemu, ktorý ju s úsmevom usadil na nové miesto, ale moja myseľ už neostala úplne pokojná. Hovoril som si, že mňa sa pýtajú, ako sa to môže stať, ale ktohovie, odkiaľ majú tie vstupenky, čo ak ich niekto napríklad nenakupuje cez oficiálne miesto, a takýto „obchodník“ to zneužíva a predáva vstupenky aj viacnásobne? Takýchto situácií vzniklo viac a ja som už nestihol pred predstavením obísť ľudí v publiku a pripomenúť im zákaz fotografovania. Ešte sme usadili pár posledných ľudí a sotva som stihol prísť na svoje miesto, opona už išla nahor.
Stalo sa však presne to, čoho som sa obával: počas úvodnej scény muž približne v prostriedku radu vybral fotoaparát a fotil si úvodnú scénu tanca. Asi sekundu som rozmýšľal, čo spravím, ale keďže pán sa nepozeral mojím smerom a nemohol som ho upozorniť gestom, prešiel som k nemu cez polovicu radu, ospravedlňujúc sa pritom divákom, jemne ho poklepal po pleci a naznačil som mu, že fotenie je zakázané. Myslím, že to pochopil, a zároveň to malo aj dobrý účinok na ďalších divákov, pretože v mojom priestore som už do konca predstavenia nemusel nikoho upozorňovať, respektíve nanajvýš gestom.
Zvyšok prvej časti predstavenia som však strávil s tým, že som musel upokojovať svoju myseľ. Mal som v nej riadnu kopu myšlienok, od bojovnosti až po hnev a strach. Napríklad: „Ako to mohol spraviť, keď vie, že je to zakázané?“ či „Zostanem pokojný, keď mu budem niečo hovoriť?“ alebo „Podarí sa mi prehovoriť ho, aby fotku zmazal?“ Lebo pokyny pre security boli, že keď niekto spraví fotku, máme ho požiadať, aby ju zmazal.
Pripomínal som si, že to robíme kvôli ľuďom na predstavení a že mojím cieľom je, aby si ten človek nespôsobil karmu tým, že spraví niečo, čo sa nemá robiť. Pokúšal som sa vyvíjať si spravodlivé myšlienky. Bolo to však ťažké.
Cez prestávku, keď pán odchádzal z balkóna, mojím smerom sa ani nepozrel, takže prvý plán, že ho zachytím, keď bude vychádzať, zlyhal. Povedal som si, že nechám veciam prirodzený priebeh a po nejakom čase som vyšiel von, či ho niekde nezbadám. Uvidel som ho a bol práve sám, tak som k nemu podišiel s prosbou, či by mohol zmazať fotky, čo spravil. Síce protestoval, že „bola len jedna“, ale fotku nakoniec zmazal. Bol som rád, najmä kvôli nemu. Aj som mu poradil, že v Shen Yun Shope je možné zakúpiť si fotografie z predstavení, čo síce neprijal s nadšením, ale snáď to tiež malo svoj účinok.
Na tejto príhode som si toho veľa uvedomil. Moje pochopenie je, že sa to stalo preto, že som si pred predstavením vyvinul negatívne myšlienky voči ľuďom v publiku, ktorí mali vstupenku s tým istým sedadlom. Keď som pozoroval divákov počas predstavenia, mal som niekedy pocit, akoby som pozoroval svoju myseľ: ak bola moja myseľ pokojná, diváci boli pokojní. Akákoľvek nespravodlivá myšlienka spôsobovala nepokoj, napríklad ako ten, ktorému som musel čeliť.
Majster povedal:
„Dôvodom toho, že nemôžete dosiahnuť pokoj, je to, že vaša myseľ nie je prázdna a vaša úroveň nie je taká vysoká. Postupuje to od povrchného po hlboké v súlade s úrovňou vášho zlepšenia. Keď sa vzdáte pripútaností, vaša úroveň sa zvýši a vaša schopnosť sústredenia sa takisto zlepší. Ak chcete dosiahnuť pokoj nejakými technikami alebo metódami, ja by som to nazval hľadaním vonkajšej pomoci.“ (Čuan Falun, Deviata lekcia, Pokojná myseľ)
Tiež som pochopil, že vyvíjanie negatívnych myšlienok voči druhým je každopádne nesprávne. Dokonca aj keď niekto spraví niečo nesprávne, negatívnymi myšlienkami situácii nepomôžeme a ako kultivujúci sa ich tak či tak pred skutočným rozriešením situácie musíme zbaviť, ako ja, keď som si musel viac ako pol hodinu čistiť myseľ a vysielať na seba, aby som mohol ísť za fotografujúcim pánom.
Popíšem tiež situáciu z práce, keď som si uvedomil, že moje myšlienky neboli spravodlivé.
V práci zvykneme odovzdávať na konci mesiaca výkaz odpracovaných hodín, ktorý dáme v rámci nášho tímu kolegyni, ktorá to má na starosti, a ona výkaz prepošle vyššiemu projektovému vedeniu za celý tím.
Koncom jedného mesiaca, keď som jej ako obvykle poslal svoj výkaz, som zrazu dostal e-mail od vyššieho projektového vedenia, že som svoj výkaz neodovzdal a že tak mám urýchlene spraviť.
Moja prvá myšlienka bola, že kolegyňa ho asi zabudla odoslať, a tak som jej to pripomenul. Na moje prekvapenie však odpovedala, že tak spravila a potom mne a celému tímu, pretože sa zrejme ozvali aj ďalší, preposlala svoj e-mail vyššiemu vedeniu s našimi výkazmi.
Pochopil som, že ona sa bráni voči obvineniam, ktoré zo mňa cíti. Už som potom nerobil nič, len som napravoval svoje myšlienky, aby boli súcitné, a nie obviňujúce.
Ukázalo sa, že situácia bola taká, že ona naše výkazy poslala, lenže e-mail sa akosi zatúlal a projektový vedúci ho nevidel. Keď nám všetkým odoslal upozornenie, e-mail si všimli a pokúsili sa ho stiahnuť späť, ale už sa to nepodarilo, lebo niektorí z nás ho otvorili.
Toto mi tiež ukázalo, aké dôležité je nevyvíjať si negatívne myšlienky voči ostatným. Tiež som si uvedomil, že v mojich negatívnych myšlienkach bolo skryté „sťažovanie sa na nespravodlivosť voči sebe“.
Majster povedal:
„Zlému človeku vládne závisť.
Zo sebeckosti a hnevu sa sťažuje na nespravodlivosť voči sebe.
Dobrý človek má vždy srdce súcitu.
Bez nespokojnosti a nenávisti berie ťažkosti ako radosť.
Osvietený človek nemá žiadne pripútanosti.
Potichu pozoruje ľudí vo svete, podvedených ilúziami.“
(Základy pre ďalší pokrok, Úrovne, 25. 9. 1995)
Chápem to tiež tak, že obe moje vyššie spomenuté skúsenosti spôsobila na hlbších úrovniach závisť, takže som nedokázal mať srdce súcitu a brať ťažkosti ako radosť. Od tej chvíle sa snažím si to častejšie pripomínať, aby som mohol lepšie hrať svoju úlohu pri záchrane vnímajúcich bytostí.
* * *
Můžete tisknout a rozšiřovat všechny články publikované na Clearharmony a jejich obsah, ale uvádějte prosím zdroj.
více ...