Česko-slovensko-vietnamská konference výměny kultivačních zkušeností 2023: Nájsť srdce pre Dafa ako na začiatku kultivácie

Vážený Majster, vážení praktizujúci,

som praktizujúca Falun Dafa zo Slovenska. Dovoľte, aby som s vami zdieľala svoje kultivačné skúsenosti počas uplynulých troch až štyroch rokov.

V roku 2019 sme sa dozvedeli, že praktizujúci vo Švajčiarsku potrebujú pomoc pri propagovaní predstavenia Shen Yun. Spoločne s ďalšími praktizujúcimi sme sa rozhodli, že im pôjdeme pomôcť. Museli sme prekonať niekoľko prekážok, kým sme sa dostali do Bazileja. Kultivačné prostredie, ktoré tam bolo veľmi silné, nás všetkých posunulo dopredu. Za ten týždeň sa nám poradilo odviesť dobrú prácu a rozdať niekoľko tisíc brožúr Shen Yun.

Po príchode domov som sa cítila inšpirovaná zlepšiť sa vo svojej kultivácii. Už dlhší čas som totiž cítila, že vo svojej kultivácii dlhodobo stagnujem a nedokážem sa zlepšiť, posunúť sa na vyššiu úroveň alebo aspoň nadobudnúť väčšie úsilie v každodennom zlepšovaní sa. Nedokázala som do toho dať celé svoje srdce, keďže moja viera vo Fa už nebola taká silná ako na začiatku kultivácie, keď všetko išlo ľahko s pevnou vierou a prísnymi požiadavkami. Trápilo ma to, pretože som cítila, že nenapĺňam naplno svoj sľub, ktorý som dala Majstrovi. Preto som sa s ťažkým srdcom pýtala Majstra: „Čo mám robiť? Čo je mojím sľubom? Akou cestou by som sa mala vybrať?“ Mala som silnú túžbu prekonať všetko, čo mi v tom bráni. Na chvíľu som uvidela samú seba ako som sa už niekoľkokrát chcela posunúť a zmeniť aj svoje miesto bývania a žiť iný život, život viac pre Dafa, ale zakaždým som to vzdala, keďže som si neverila. Táto vízia bola podľa môjho pochopenia odpoveďou na moju otázku.

Síce som verila, že sa potrebujem posunúť ďalej, no stále mi prišlo veľmi ťažké to uskutočniť. Začal sa nový rok 2020 a v marci sa všetko zmenilo kvôli koronavírusu, ktorý sa rozšíril aj do našej krajiny. Bol zavedený prísny zákaz vychádzania a odrazu som už nemohla ísť ani do práce. Všetko sa presunulo do online prostredia. Myslela som si, že to bude dočasné, ale mýlila som sa. Vďaka lockdownu som trávila väčšinu času doma a cítila som sa izolovaná, zároveň som mala viac príležitostí rozmýšľať. Vedela som, že potrebujem zmenu, a tak som si povedala, že možno sa naozaj mám posunúť a ísť ďalej svojou cestou.

V minulosti som sa niekoľkokrát pokúsila odsťahovať do neďalekého mesta, kde má moja rodina malý byt a kde by som vedela žiť skromnejšie, a zároveň šíriť Dafa v tejto lokalite, kde vnímajúce bytosti takisto čakajú na spásu. Cítila som, že by to bolo pre mňa veľkým krokom, ako aj veľkou skúškou na mojej kultivačnej ceste. Mala som v mysli víziu, že ak by sa to podarilo, možno by som získala späť svoju motiváciu v kultivácii, aby som bola usilovnejšia, a možno by som sa mohla aj pridať k práci v médiách učeníkov Dafa. Bola to však dosť odvážna predstava.

Pochopenia na začiatku kultivácie sa môžu zmeniť

Keď som začala praktizovať, Majster pre mňa usporiadal prácu v hlavnom meste a spolu s tým aj to, aby som sa tam odsťahovala. Zapájala som sa tam do aktivít skupiny praktizujúcich, s ktorými sme spolu chodievali cvičiť a študovať Fa. Bolo to veľmi pohodlné a žila som takto už veľa rokov. Nemala som teda veľkú chuť zmeniť to, ale aj tak to pre mňa a vo mne už akosi nefungovalo ďalej. Mala som tiež pochopenie, že by som nemala robiť veci ľubovoľne, tak ako to Majster píše:

„Musíte byť takisto schopní uchovávať si cnosť, udržovať si svoj charakter a nerobiť veci podľa ľubovôle. Nemôžete robiť, čo sa vám zachce – musíte si udržovať svoj charakter.“ (Čuan Falun, Deviata lekcia, Ľudia s výbornými vrodenými vlastnosťami)

Tiež som chápala, že všetko bolo dôkladne usporiadané Majstrom, preto nesmiem nič neuvážene zmeniť. Ale môj kultivačný stav nebol dobrý a vyvinula som si niekoľko nevhodných zvykov a foriem správania. Stagnovala som. Tento stav už trval dva či tri roky a cítila som, že upadám. Ak niečo nespravím a nezmením, bude ma to ťahať viacej nadol. Uviazla som v usporiadaniach starých síl a vo svojich pripútanostiach a jednoducho som sa nedokázala pohnúť ďalej. I keď na povrchu všetko vyzeralo normálne, psychicky ma tento stav veľmi sužoval. Stala som sa uzavretou a nedokázala som takmer nikomu dôverovať. Cítila som sa sama, izolovaná, a akoby ma nikto nedokázal pochopiť. Bol to pocit, akoby všetky cesty boli uzavreté a akoby ma v živote už nič nečakalo.

V tej dobe som mala dobrú prácu vo veľkej firme, ako aj dobrého nadriadeného, a bola som finančne zabezpečená. Mala som pohodlný a stabilný život. Napriek všetkému ma práca už tak nenapĺňala a pociťovala som vnútornú prázdnotu.

Vďaka lockdownu som mala veľa času prehodnotiť svoj život, a nakoniec som sa rozhodla, že sa z hlavného mesta odsťahujem. Nevedela som, či tentokrát opäť nezlyhám a nerozmyslím si to na polceste, tak ako predtým, ale môj stav ma donútil pohnúť sa. Chápem to tak, že to bol princíp z Čuan Faluna:

„Veci sa určite obrátia po dosiahnutí extrému!“ (Čuan Falun, Tretia lekcia, Posadnutie duchom)

Verila som, že bude lepšie. V kultivácii je každý zodpovedný sám za seba a ja som neočakávala pomoc od nikoho, ani som o to neprosila.

V mysli som mala ešte jednu vec, ktorá ma trápila, a nevedela som, ako to ovplyvní moje rozhodnutie. A tak som sa kvôli tomu z času na čas znepokojovala. Majster mi však dal náznak.

Jeden večer som išla domov autom cez kruhový objazd. Pri zapnutí smerovky pred odbočovaním som náhodou zapla diaľkové svetlá. Keď som už bola vonku z kruhového objazdu, chcela som vypnúť diaľkové svetlá, avšak nejako som bola nepozorná a medzitým, ako som sa ich snažila vypnúť, som narazila na obrubník ostrovčeka, vedľa ktorého som prechádzala. Spôsobila som si defekt a nevedela som ísť ďalej bez výmeny kolesa. Keď som doma situáciu pokojne analyzovala, mala som pochopenie, že to, že som svoju pozornosť venovala tejto malej veci, mi úplne zobralo pozornosť od toho, aby som sa sústredila na cestu a držala auto rovno na ceste, čo je pri riadení najdôležitejšie. Ak sa teda nechám touto vecou v mysli naďalej znepokojovať, môžem zísť z cesty, a dokonca sa budem musieť zastaviť a napraviť prípadné škody, ktoré tým spôsobím. Vzdala som sa teda v mysli všetkého, čo ma znepokojovalo a brala som to ako varovný prst, aby som sa sústredila na to, čo je podstatné: na hlavný dôvod môjho odchodu – záchranu vnímajúcich bytostí v mojej novej oblasti.

Kroky vpred a zmena sebeckého srdca

Začala som chodievať do nášho bytu v tomto meste a tráviť tam trochu času. Najprv som tam chcela kúpiť väčší byt, no nakoniec som sa rozhodla zrekonštruovať náš starý, malý byt. Pôvodne som plánovala iba prerobiť kuchyňu, nakoniec však bola nutná celková rekonštrukcia bytu. Rozhodla som sa s myšlienkou, že aspoň pomôžem znížiť finančnú záťaž mojej rodiny, ktorá tento byt platila, bez toho, aby som premýšľala, čo by som chcela radšej ja sama.

Majster povedal:

„Musíme byť dobrí na našich rodičov a deti a byť ohľaduplní k druhým vo všetkých smeroch. Keď to robíte, potom vaše srdce nie je sebecké, ale je to srdce súcitu – je to súcit.“ (Čuan Falun, Šiesta lekcia, Vytváranie démonov vo vlastnej mysli)

Išla som do toho s ľahkosťou a veľa som o tom nepremýšľala. Ani som nemala žiadne skúsenosti s prerábaním bytu. Bolo to pre mňa symbolické, keďže odchod z hlavného mesta vyžadoval, aby som sa zmenila v mnohých veciach a vzdala sa rôznych pripútaností, napríklad k pohodliu, k dobrému kultivačnému prostrediu, k materiálnym výhodám, k istému životnému štandardu, na ktorý som bola zvyknutá, a mnohému ďalšiemu. Tiež to vyžadovalo, aby som viac verila v Dafa a zároveň aj v samú seba, že to zvládnem, a aby som sa prestala toľko spochybňovať, ako som to robila predtým.

Niekedy ma zmena motivovala, aby som išla dopredu a inokedy prišli obrovské pochybnosti a pripadalo mi to ako zlý sen, ktorý som si sama privodila. S jednou praktizujúcou sme boli často v kontakte a veľmi ma podporovala. Neviem, ako by to dopadlo bez jej vonkajšej podpory, keďže niekedy bolo skutočne ťažké tie pochybnosti prekonať.

Ako som začínala s prácami na byte, pociťovala som, že niečo veľké strácam, a zároveň niečo veľké získavam. Žila vo mne predstava, že v tomto meste budem žiť sama a dám zo seba čo najviac, aby som celý svoj život venovala záchrane vnímajúcich bytostí.

Majster povedal:

„V tomto vesmíre je však princíp nazývaný ‚žiadna strata, žiaden zisk‘. Aby získal, musí človek stratiť. Ak nechcete stratiť, budete prinútení stratiť. Kto hrá takúto úlohu? Je to presne povaha vesmíru, ktorá preberá túto úlohu. A tak je nemožné, ak si iba želáte získať veci.“ (Čuan Falun, Prvá lekcia, Prečo robenie kultivačných cvičení nezvyšuje kung)

Ako som vnútorne prechádzala cez tento proces, uvidela som veľa svojich nedostatkov. Cítila som, že moja myseľ sa čistí veľkou rýchlosťou a prešla som veľkými vnútornými zmenami. Vzdávala som sa všetkého, čo mi predtým bránilo v usilovnosti v mojej kultivácii. Bolo to akoby niekto prišiel a všetko vo mne oprášil, pričom všetko tam už bolo, len to bolo zabudnuté. Bol to Majster a sila Dafa, ktoré ma pozdvihli.

Majster povedal:

„Fa môže prelomiť všetky pripútanosti, Fa môže vyhubiť všetky zlá, Fa môže rozbiť všetky klamstvá a Fa môže posilniť spravodlivé myšlienky.“ (Základy pre ďalší pokrok II, Odstráňte rušivé zasahovanie, 5. 7. 2000)

V tomto procese vzdávania sa, očisťovania a zlepšovania mi zavolal jeden praktizujúci. Bolo to práve vtedy, keď som prešla očistením samej seba od citov a ďalších pripútaností, ktoré ma roky trápili. Chcel sa so mnou stretnúť. Moja prvá myšlienka bola, že je jasné, že má veľkú pripútanosť k túžbe po ľúbostnom vzťahu a určite sa s ním nestretnem. Keďže som bola zaneprázdnená, povedala som, že nemám čas na stretnutie. Po ukončení telefonátu sa mi zdalo čudné, prečo mi zavolal práve teraz.

Čas plynul a pustila som sa do vypratávania a prerábania bytu. Práce išli celkom rýchlo a moje okolie mi pomáhalo a podporovalo ma.

Keď som sa nakoniec stretla s týmto praktizujúcim, bola som veľmi opatrná a odmeraná. Nevedela som, či je to skúška, zasahovanie alebo usporiadanie. O tomto praktizujúcom som mala žiaľ názor, že pravdepodobne nie je usilovný vo svojej kultivácii a nevie spraviť pokrok v niektorých veciach už veľa rokov. Myslela som si, že kvôli problémom s lotosovým sedom pravdepodobne ani nemá dostatok cnosti. Vedela som tiež, že pracuje pre projekt Dafa v médiách a má malý plat. Mala som pripútanosť k peniazom a majetku, ako aj k tomu, aby môj nastávajúci bol v spoločnosti uznávaný, mal úctyhodné povolanie. Kvôli tomu som si ho ani nevšímala. Keď som sa to pokúšala pripustiť, cítila som veľkú hanbu a poníženie svojho ega.

V tejto otázke som však mala jasno. Vďaka skúsenostiam na Ming-chuej som získala hlbšie pochopenie manželského vzťahu a toho, že všetko je predurčené a že je to aj o splácaní karmy. Vedela som, že pokiaľ je to usporiadanie, tak sa s tým už nič nedá robiť. Vďaka tomu som to dokázala prijať a pripustiť si to.

Pri prerábaní bytu som mala veľa skúšok zameraných na trpezlivosť, znášanlivosť, ako aj pripútanosť k peniazom. Niektorí robotníci ma obrali o peniaze a iní mi zase pomohli. Bolo to náročné obdobie a nie všetky skúšky som dokázala zvládnuť dobre.

Ako som bola čoraz častejšie v novom meste, chodila som cvičiť do najbližšieho parku pri veľkom štadióne. Myslela som si, že to bude vhodné cvičebné miesto. Keď som išla prvýkrát do parku, bola som sama. Išla som na bicykli a mala som malý banner. Keď som si zacvičila, cítila som veľkú energiu a silu. Vedela som, že Majster ma posilňuje a potvrdzuje moju cestu, aj keď som sama.

Majster povedal:

„Ak dokážete všetci robiť dobre tie tri veci, tak aj keby ste boli v odľahlom kúte sveta, budú sa o vás starať nebeské bytosti, a takisto aj Majstrove telá zákona.“ (Vyučovanie Fa na Fa konferencii na západnom pobreží, Los Angeles, 16. 10. 2015)

Spojila som sa s praktizujúcim, ktorý býval neďaleko. Tento praktizujúci sa síce už kultivoval niekoľko rokov, ale nechcel sa zapojiť do aktivít Dafa. Keď sme sa stretli, bol veľmi rád. Povedal, že už nejaký čas prosil Majstra v srdci, aby mu pomohol a teraz s tým, že som prišla, chápe, že jeho prosby boli vypočuté. Bol to skutočný zázrak.

Na jeseň roku 2020 som sa nasťahovala do čerstvo prerobeného bytu. Už som vedela, že svoje rozhodnutie neoľutujem a táto zmena bola potrebná. Bola som pokojná a začali sme spoločné cvičenia a krátke štúdium Fa. So spomínaným praktizujúcim sme už boli vo vzťahu a po dvoch mesiacoch ma požiadal o ruku. Pochopili sme, že asi to tak má byť a prijali sme vyššiu vôľu.

Po viac ako deviatich rokoch kultivácie ma čakal nový život a mne sa nechcelo veriť, že po desaťročí samoty mi Majster usporiadal aj niekoho, s kým túto posvätnú misiu šírenia Dafa budeme robiť spoločne. Potvrdil sa mi princíp, že ak v prvom rade nerozmýšľam o sebe a myslím na druhých – na vnímajúce bytosti a moju rodinu – Majster pre mňa usporiada to najlepšie.

Vedela by som ešte dlho pokračovať v tejto skúsenosti, keďže som prešla mnohými zmenami a mala som skutočne veľa pochopení. Moja skúsenosť je svedectvom o sile Dafa a toho, že aj keď sa nevieme činiť vo svojej kultivácii najlepšie, stále je možné so silnými spravodlivými myšlienkami zmeniť zlé smerovanie na dobré, špinavé na čisté, falošné na opravdivé a opäť nájsť srdce pre Dafa, ako na začiatku kultivácie.

Moju skúsenosť by som rada ukončila Majstrovou básňou:

„V kalnom svete sťa čisté lotosy, stá milióny slivkových kvetov

V chladnom vetre vyzerajú ešte krajšie

Deň po dni, sneží a prší, to slzy Bohov a Budhov sú

Čo v návrat slivkových kvetov dúfajú

Nestraťte sa vo svetských pripútanostiach

Buďte pevní v spravodlivých myšlienkach

Od dávnych vekov dodnes

Len pre tento jeden raz“

(Hong Yin II, Slivkové kvety, 28. 1. 2003)

Ďakujem vážený Majster, ďakujem vážení praktizujúci!

Poukážte, prosím, súcitne na všetko, čo nie je v súlade s Dafa.