Ctený Majster, milí praktizujúci,
rada by som sa s vami podelila o moju skúsenosť z manželského života, o mojej ceste k pochopeniu dôležitosti pozerania sa dovnútra, neobviňovania ľudí a okolností a sile jedinej myšlienky.
Počas mojej dlhoročnej kultivácie som v manželstve prechádzala rôznymi obdobiami. Niekedy som bola v kultivácii pevnejšia a usilovnejšia, a vtedy sa veci v partnerskom živote vyvíjali dobre a situácia doma bola relatívne pokojná. Inokedy som v kultivácii poľavila, respektíve nevenovala som dostatočnú pozornosť svojim pripútanostiam a neodstraňovala som ich systematicky, keď sa objavili, a to vnášalo do manželstva nepokoj, konflikty a napätie. Keď som prehliadala menšie konflikty, napätie doma sa stupňovalo a moja nespokojnosť s manželom sa prehlbovala. Keďže som svoju pozornosť zameriavala na jeho správanie, ktoré ma iritovalo, namiesto uvedomovania si mojich charakterových nedostatkov, bola som presvedčená, že veci nie sú v poriadku na jeho strane.
Začala som si voči nemu vyvíjať myšlienky, že pre mňa nie je dostatočne dobrý partner, že nie je dosť pozorný a džentlmenský, dostatočne šikovný, že je sebecký v mnohých ohľadoch, a že jednoducho nedostatočne zastáva svoju rolu muža, manžela a otca. Takéto myslenie nebolo hodné učeníčky Dafa, keďže bolo úplne v rozpore s princípmi Pravdivosti, Súcitu a Znášanlivosti. To viedlo k tomu, že situácia doma sa zhoršovala a manžel sa stále viac utiekal k alkoholu a k nočnej zábave, chodieval domov neskoro v noci, a niekedy dokonca ani neprišiel. Začala som tú situáciu vnímať ako problém, ktorý ma obťažuje, a ktorý je potrebné vyriešiť, keďže jeho správanie mi ubližovalo a cítila som sa zranená a ukrivdená. Na povrchu sme neustále riešili jeho problém s pitím a stalo sa to u nás každodennou témou. Hľadala som spôsob, ako situáciu vyriešiť. Avšak len na povrchu.
Niekde v hĺbke svojho vnútra som si síce bola vedomá toho, že ako praktizujúca by som sa mala pozerať dovnútra a hľadať v tom svoje vlastné charakterové nedostatky a odstrániť ich, avšak zaslepená a opantaná pocitmi ublíženia a krivdy som toho nebola schopná. Dokonca som nedokázala byť ani dostatočne kritická voči sebe samej a otvorene si pripustiť a vidieť, že moje prehnane kritické správanie voči nemu a moja nespokojnosť s ním neboli v súlade s učením Falun Dafa, a že práve táto nespokojnosť možno v skutočnosti vytvárala napätú situáciu doma. Vždy po štúdiu Čuan Falunu som nadobudla určitý nadhľad, avšak keď som bola odrazu konfrontovaná s konkrétnou situáciou, nedokázala som prekonať svoje myšlienky na hnev a krivdu, keďže v skutočnosti som ich neodstránila a stále som v sebe nedokázala nájsť odhodlanie a ochotu tieto myšlienky opustiť.
Takto to išlo niekoľko týždňov, ba aj mesiacov, a keďže som situáciu neriešila kultivačne a neodstraňovala som hnevlivé myšlienky, naša vzájomná nevraživosť a pocit odcudzenia sa prehlbovali. Manžel ma svojím nezodpovedným a ľahkovážnym správaním, ako som to vtedy vnímala, denno-denne vystavoval zložitým a nepríjemným situáciám, či už išlo o našu dcéru, našu spoločnú prácu alebo situácie v rodine. Bola som presvedčená, že môj pocit krivdy je úplne opodstatnený a prepadala som zúfalstvu, že jediné riešenie problému je dať si od seba rozchod a ísť si každý svojou vlastnou cestou. Mala som pocit, že je toho na mňa priveľa, keďže často som sa musela postarať o veci ohľadom domácnosti, dcéry a aj našej spoločnej práce úplne sama. Prevádzkujeme spoločný podnik, takže práce mi zostalo na hlave neúrekom. A k tomu som, samozrejme, potrebovala stíhať aj projekty Dafa. Ťažko mi bolo v takej chvíli necítiť krivdu. No bolo to preto, že som sa na to pozerala očami svetského človeka, cez city a emócie a najmä s pocitom, že ja som tá, ktorej je ukrivdené a považovala som svoj hnev za oprávnený.
Po nejakom čase som si začala uvedomovať, že čím dlhšie budem zotrvávať v týchto emóciách, tým ťažšie pre mňa bude nájsť z toho cestu von. Čím boli moje emócie intenzívnejšie, tým viac som si začínala uvedomovať, že toto moje správanie a prežívanie situácie nie je v súlade s Majstrovým učením a pocítila som silnú túžbu a odhodlanie nájsť v sebe to, čo túto situáciu spôsobuje. Keďže ma najviac trápil pocit, že nedokážem túto situáciu vyriešiť, povedala som si, že to bude zrejme to prvé, čoho sa potrebujem vzdať. Vzdať sa samotnej potreby akokoľvek situáciu riešiť alebo ju meniť, pretože by to bolo len hľadanie riešenia zvonku, aby som odstránila bolesť, ktorú som cítila. Potrebovala som sa na to prestať pozerať ako na problém, ktorý chcem odstrániť, pretože mi to sťažuje život. Tento zámer som musela úplne opustiť a prestať sa sústrediť na situáciu ako takú, a namiesto toho začať hľadať v sebe, hľadať nesprávne myšlienky a postoje, ktoré otrávili moje vnútro a zatvorili srdce voči súcitu.
Majster povedal:
„Čo sú ‚nesprávne myšlienky‘? Vzťahuje sa to na neschopnosť človeka vždy sa považovať za praktizujúceho. Praktizujúci sa v kultivačnej praxi stretne s trápeniami. Keď príde trápenie, môže mať formu medziľudských sporov, alebo sa možno vyskytnú veci ako boj o pozíciu – také veci, ktoré priamo pôsobia na váš charakter. Bude mnoho takýchto prípadov. S čím sa ešte stretnete? Naše telá sa môžu náhle cítiť nepohodlne a je to preto, že musíte splatiť svoju karmu. Bude sa to prejavovať mnohými rôznymi spôsobmi.“ (Čuan Falun, Šiesta lekcia, Vaše myšlienky musia byť správne)
Keďže som sa v situácii doma cítila psychicky nepohodlne, chcela som nájsť liek na môj stav, niečo, čo mi pomôže zbaviť sa emočnej ťažoby, aj situácie samotnej. Vďaka týmto Majstrovým slovám som si uvedomila, že nadobudnúť správne myšlienky znamená prijať situáciu takú, aká je, pokorne prijať karmický údel, ktorým mám prejsť, aby som sa vďaka nemu mohla zlepšiť, zvýšiť si svoju latku znášanlivosti a pozdvihnúť sa. Až s pokorným prijatím vecí takých, aké sú, som dokázala so situáciou aj s manželom prestať bojovať a mohla som sa pokojne pozrieť do svojho vnútra a začať ochotne a úprimne hľadať svoje nedostatky.
Prvým krokom z tejto situácie pre mňa bolo, že som ju prestala vnímať ako problém a opustila som túžbu vyriešiť situáciu k mojej spokojnosti, aby som sa zbavila vnútornej bolesti. Podobne ako to Majster vyučuje v súvislosti s chorobou, keď chce človek odstrániť chorobu vonkajšími prostriedkami, pretože vychádza z toho, že má zdravotný problém.
Majster povedal:
„Niektorí dlhoroční praktizujúci hovoria: ‚Učiteľ, prečo sa cítim nepohodlne po celom tele? Zakaždým idem do nemocnice, aby som dostal injekcie, ale nepomáha to. Užívanie liekov takisto nepomáha.‘ Ani sa mi to nehanbili povedať! Samozrejme, že nepomohli. Nebola to choroba, ako by teda mohli pomôcť? Môžete ísť na prehliadku. Nie je tam nič zlé, len sa jednoducho cítite nepohodlne. Jeden z našich žiakov išiel do nemocnice a ohli na ňom zopár ihiel na injekčných striekačkách. Napokon liečivo vystreklo von, ale ihla aj tak nevnikla. Potom pochopil: ‚Och, ja som predsa praktizujúci. Už nechcem žiadne injekcie.‘ Iba potom pochopil, že by si nemal nechať dávať injekcie. Takže kedykoľvek sa stretneme s trápeniami, musíme to brať vážne.“ (Čuan Falun, Šiesta lekcia, Vaše myšlienky musia byť správne)
„Ako praví praktizujúci sa máme pozerať na veci z veľmi vysokej úrovne a nie z hľadiska svetských ľudí. Keby ste verili tomu, že ste chorí, môže to naozaj spôsobiť, že ochoriete. Je to preto, že len čo prijmete, že ste chorí, vaša úroveň charakteru bude taká vysoká ako u svetských ľudí.“ (Čuan Falun, Šiesta lekcia, Kultivačná pomätenosť)
Keďže som vo svojej mysli prijala fakt, že mám v živote problém a stotožnila som sa s ním, klesla som tým na úroveň svetského človeka. Na začiatok pre mňa bolo veľmi dôležité uvedomiť si, že to nesmiem brať ako problém, ale že sa na to mám pozrieť z vyššej perspektívy a vidieť za tým karmické príčiny a možnosť si túto karmu splatiť utrpením. Rovnako podstatné pre mňa bolo zbaviť sa strachu z toho, že budem vystavená nepríjemnej situácii a konfrontovaná s manželovým správaním.
Majster povedal:
„Ak si ako praktizujúci zakaždým myslíte, že je to choroba, v skutočnosti si ju žiadate. Ak si žiadate chorobu, príde dovnútra vášho tela. Ako praktizujúci musíte mať vysokú úroveň charakteru. Nestrachujte sa stále, že je to choroba, pretože tento strach z choroby je pripútanosť a môže vám takisto priniesť ťažkosti. V kultivačnej praxi človek potrebuje odstrániť karmu a to je bolestivé. Ako si človek môže zvýšiť kung pohodlne? Ako inak si človek môže odstrániť svoje pripútanosti?“ (Čuan Falun, Šiesta lekcia, Kultivačná pomätenosť)
Ak si teda zakaždým, keď ma manžel vystaví nepríjemnej situácii, myslím, že je to problém, tak to skutočne môže nadobudnúť rozmery problému. Ale ak to dokážem prijať ako nevyhnutné splatenie karmy bez toho, aby som si voči nemu vyvinula akúkoľvek myšlienku, situácia sa rozplynie do prázdna a problém sa vytratí. Jediná myšlienka môže rozhodnúť o tom, ako sa veci budú vyvíjať. Myslím, že napätie doma sa stupňovalo, pretože som situácie nedokázala prijať ako súčasť svojej kultivácie a chcela som nájsť len momentálnu úľavu od bolesti. Tou chvíľkovou úľavou pre mňa bolo vytýkanie správania manželovi, sťažovanie sa a utiekanie sa k myšlienke, že od neho odídem a oslobodím sa. Táto mentalita vidiny vonkajšieho riešenia problému pre mňa bola ako injekcia, ktorá mi nachvíľu pomohla utíšiť bolesť. Ale v skutočnosti to veci nijako nepomohlo. Bola to len nespravodlivá myšlienka bežného človeka, ktorý zo svojich problémov obviňuje iných.
Jediná moja myšlienka, teda či situáciu považujem za problém, alebo ju budem vnímať ako karmické vyrovnanie a s pokorou ju prijmem, môže zmeniť ďalší vývoj vecí. Tak ako nám to hovorí Majster:
„Pre dôchodkyňu sú ceny tovarov dnes veľmi vysoké a nie je žiadne sociálne zabezpečenie. Osoba nad päťdesiat rokov bola ťahaná autom tak ďaleko a zrazená k zemi. Kde mohlo byť jej telo zranené? Všade. Mohla ostať na zemi a nevstať. Ideme do nemocnice? Dobre. Mohla ostať v nemocnici a nevyšla by von. Svetská osoba by mohla byť takáto, ale ona je praktizujúca a nespravila to. Hovoríme, že dobro alebo zlo pochádza z jedinej myšlienky a rôzne myšlienky v tom okamihu môžu priniesť rôzne následky. V jej veku, keby bola svetskou osobou, ako by mohla byť nezranená? Avšak jej koža nebola ani poškrabaná. Dobré alebo zlé pochádza z jedinej myšlienky. Keby bola ležala na zemi, vyhlasujúc: ‚Och, cítim sa strašne. Bolí ma tu aj tu,‘ potom by jej kosti mohli byť naozaj zlomené a ona by mohla ochrnúť. Nech by jej dali akékoľvek množstvo peňazí, ako by sa mohla cítiť pohodlne, ak by ležala v nemocnici po zvyšok svojho života? Okolostojaci dokonca považovali za zvláštne, že staršia pani vodiča nevydierala a nežiadala od neho peniaze. V dnešných dňoch sú ľudské morálne hodnoty pokrivené. Vodič skutočne riadil auto príliš rýchlo, ale ako by mohol zraziť niekoho zámerne? Nespravil to neúmyselne? Ale ľudia sú dnes takíto. Ak nebol vydieraný, dokonca aj okolostojaci to považovali za nespravodlivé.“ (Čuan Falun, Štvrtá lekcia, Zlepšovanie charakteru)
Z toho som pochopila, že manžel to predsa nerobil úmyselne, aby mi ubližoval, a že situácia ako taká je len skúškou môjho charakteru a schopnosti prejaviť moju božskú stránku a posilniť schopnosť znášanlivosti. V ťažkej situácii som dostala príležitosť, aby som namiesto obviňovania druhého a okolností, či zotrvávania v mentalite sťažovania sa a krivdy, dokázala oprášiť tento prach zo svojich šiat, udržať si myseľ čistú a pokojnú, bez vyvinutia si akýchkoľvek myšlienok voči manželovi, či danej situácii. Toto je tá veľmi tenká čiara medzi bytím bežným človekom alebo považovaním sa za praktizujúceho, niekoho, kto sa kultivuje k božskosti.
Bojovanie so skúškou či zasahovaním, ktoré nás na našej ceste postretnú, poukazuje len na to, že sme si vyvinuli nesprávne hodnotiace myšlienky, ktoré nás ako vír sťahujú nadol. Kým týmto myšlienkam venujeme svoju pozornosť a nedokážeme ich odstrániť zo svojej mysle, ten vír bude len naberať na sile a bude stále ťažšie dostať sa z neho von. Len ochota tieto myšlienky opustiť, úplne sa vzdať pocitu krivdy a ublíženia, nás môže vyviesť z tohto bludiska citov a emócií. Len počas skúšok a zasahovaní môžeme preukázať, či sme odhodlaní ochotne a úprimne sa kultivovať.
Po týchto mojich pochopeniach sa situácia doma veľmi rýchlo zmenila k lepšiemu. Manžel už nejaký čas veľmi zásadne obmedzil pitie a začal mi aj ochotnejšie so všetkým pomáhať. Vidím, ako sa stáva vnútorne silnejším a pevnejšie zastáva svoju rolu manžela a muža. Keďže som opustila myšlienky na hnev, moje srdce sa viac otvorilo a rozšírilo, a cítim voči nemu väčšiu blízkosť ako kedykoľvek predtým. V mojom srdci dostal miesto súcit, ktorý som nadobudla vďaka vzdaniu sa ľudského myslenia a emócií.
Na záver mi dovoľte citovať slová nášho Majstra:
„Niekto sa ma spýtal: ‚Učiteľ, prečo neodstrániš tento problém?‘ Premýšľajte o tom, všetci: Ak odstránime všetky prekážky na vašej ceste kultivačnej praxe, ako sa budete kultivovať? Iba za okolností démonického zasahovania môžete preukázať, či dokážete pokračovať vo vašej kultivácii, či naozaj môžete pochopiť pravdu, byť neovplyvnený zasahovaním a byť pevný v tejto škole praktizovania. Veľké vlny zmývajú piesok, takáto je kultivačná prax a čo zostane, je opravdivé zlato.“ (Čuan Falun, Šiesta lekcia, Vytváranie démonov vo vlastnej mysli)
Ďakujem ctenému Majstrovi za veľkolepú príležitosť kráčať po ceste Dafa a duchovne sa pozdvihovať nasledovaním princípov Pravdivosti, Súcitu a Znášanlivosti. Pevne verím, že sa mi podarí čo najrýchlejšie opustiť všetko, čo je vo mne svetské a oddane nasledovať Majstra.
Ďakujem, milí praktizujúci, že som s vami mohla zdieľať svoju skúsenosť. Pevne dúfam, že moje pochopenia môžu byť aspoň pre niektorých z vás nápomocné. Sú to pochopenia na mojej súčasnej úrovni, ak niečo z toho podľa vás nie je v súlade s Fa, pokojne na to, prosím, poukážte.
* * *
Můžete tisknout a rozšiřovat všechny články publikované na Clearharmony a jejich obsah, ale uvádějte prosím zdroj.