Česko-slovensko-vietnamská konference výměny kultivačních zkušeností 2023: Niekoľko mojich pochopení z práce pre Epoch Times

Vážený Majster, milí praktizujúci.

Som praktizujúca Falun Dafa zo Slovenska. Rada by som sa podelila o moje skúsenosti a pochopenia z posledného roka, ktoré som získala z mojich ciest v rámci práce pre Epoch Times.

S manželom sme pracovali pre newyorskú pobočku externe päť rokov, počas čoho sme sa snažili prísť do New Yorku aspoň raz ročne kvôli tamojšiemu pracovnému a kultivačnému prostrediu.

Amerika ako krajina je pre mňa iná ako Európa, najmä čo sa týka mentality ľudí. Vždy ma zas a znova milo prekvapí ich priamosť, pozitivita, tolerancia a otvorenosť. Je to, akoby som tam prichádzala v samo-nasadených putách a vždy mi chvíľu trvá, kým sa adaptujem a uvedomím si, že sa tam nie je čoho báť, prostredie je prívetivé, medziľudsky jednoduchšie, mnoho zbytočných myšlienok sa tam rýchlo rozpustí a ja sa môžem sústrediť na podstatné veci. Myslím, že je to hlavne vďaka silnému poľu a láskavosti tamojších praktizujúcich, ale je to citeľné aj pri bežných ľuďoch.

Zároveň som si uvedomila, že práve preto sa môže západným krajinám dariť aj hospodársky, pretože je tam dôraz na vlastné schopnosti, viera v to, že človek si musí všetko zaslúžiť a nič mu nebráni v rozvíjaní a realizovaní jeho individuálnych schopností. Človek sa nemusí báť, že za každý krok bude posudzovaný, spochybňovaný, že mu bude niekto závidieť a môže veriť, že pri jeho snahách dostane z každej strany podporu. A práve takto by to z môjho pohľadu malo byť aj v našich projektoch. Keď sa človek s odvahou rozvíja bez prekážok vo svojich danostiach, celá jeho ríša sa pozdvihuje, čo môže následne priniesť aj úspešnosť našim projektom. Vnímam, že čím viac sa oslobodím od vecí zasiatych do mňa duchom komunizmu, tým viac môžem prispieť k náprave Fa a úspešnosti projektov, na ktorých pracujeme.

Inšpiráciou sú mi v tomto najmä niektorí čínski praktizujúci, ktorí sa nenechajú spútať pripútanosťou k pohodliu, sú veľmi koncentrovaní, nemajú toľko požiadaviek, nekladú si podmienky, neboja sa výziev a problémov, nie sú tak silno pripútaní k svojim rodinám a stále sú motivovaní k robeniu vecí. Za väčšinou veľkých a úspešných projektov v Európe, ako aj v Amerike, stoja práve Číňania, ktorí sú navyše v kultúrnej nevýhode, no napriek tomu dokázali v západnej spoločnosti úspešne preraziť. Všimla som si u nich aj takú vlastnosť, že vidia iba cieľ a všetko ostatné berú ako prekonateľné veci, ktoré im nezabránia v dosiahnutí cieľa, ale skôr naopak, využijú ich na to, aby sa tam dostali.

Strach z hnevu

V porovnaní s nimi vnímam na sebe značnú medzeru, a to práve v odvahe a v prerážaní vecí. Zvykla som v niektorých oblastiach ustupovať, aby som nenarazila na niečiu nespokojnosť či hnev, pretože bolo nepríjemné tomu čeliť. A dokonca som si myslela, že je to taktnosť, že je to niečo dobré, že presne to je kultivácia. Ale v pozadí sa ukrýval môj strach a snaha vyhnúť sa konfliktom a strate tváre. Cítila som, že v sebe zatlačujem niečo, čo je veľmi prirodzené a nemusí to byť zlé len preto, že to naráža na odpor. Odmalička som vraj mala takú vlastnosť, že som sa bála hnevu. Otec mi hovorieval, že na mňa ani nemusel nikdy kričať, stačilo na mňa krivo pozrieť a hneď som sa rozplakala. Akoby som v sebe mala zakorenenú takú predstavu, že keď sa na mňa niekto hnevá, som automaticky tá zlá, a to mi bolo ťažké uniesť, takže som sa rozplakala.

A v dospelosti sa to prejavuje tak, že keď sa na mňa niekto hnevá, vzbudí to vo mne tiež hnev alebo strach. Obzvlášť sa to prejavovalo v manželstve. Mala som pocit, že čím viac sa kultivujem, tým viac takýchto situácií vzniká. Uvedomila som si, že je to práve môj nespracovaný strach, ktorý tieto situácie priťahuje a vytvára. Teraz už jasnejšie vidím, že som na iracionalitu reagovala tiež iracionalitou a nepomeriavala som sa podľa Fa, ale podľa pocitov druhých. Jasnejšie som si uvedomila, kedy ustupujem skutočne nesebecky a kedy zo strachu, aby som sa vyhla konfliktu, nestratila tvár, dosiahla to, čo chcem atď. Je podľa mňa veľmi dôležité to rozlišovať, a zároveň veľmi oslobodzujúce a pravdivé.

Častokrát som mala skúsenosť, že keď som v podstatných veciach zanalyzovala svoj postoj na základe Fa a pokiaľ bol spravodlivý, neustúpila som, i keď hrozil niečí hnev, po vydržaní situácie sa veci obrátili pozitívnym smerom a otvorili sa nové možnosti. Prípadne sa situácia sama zharmonizovala už len tým, že som nezačala reagovať zo strachu a zachovala som si nad situáciou nadhľad.

Teraz je pre mňa o niečo ľahšie ustáť veci s chladnou hlavou a súcitom, nebrať si emócie druhých príliš k srdcu a vedieť ich chápať, no zároveň stáť za tým, čo v tej situácii považujem za správne a dôležité z hľadiska kultivácie a záchrany bytostí, alebo na čo mám jednoducho z môjho pohľadu základné právo.

Samozrejme, je to dlhodobý proces a skúšky tohto typu sa občas ešte objavujú, no teraz už aspoň viem, že je naozaj potrebné im spravodlivo čeliť a nepoddávať sa strachu, ktorý zatvára dvere k novým možnostiam a prináša zbytočné problémy v tejto ľudskej dimenzii. Tiež som lepšie pochopila, že veľakrát je to opačne, ako si myslím – keď sa niečoho obávam, je za tým strach, ktorý to spôsobuje a ten je potrebné odstrániť. Nie je to tak, že tie samotné veci spôsobujú strach, ale opačne, ten strach spôsobuje neželané veci a situácie. Pomohol mi k tomu aj nasledujúci citát:

„Ak kultivujúci môže opustiť myšlienku na život a smrť za akýchkoľvek okolností, zlo sa ho bude určite obávať. Ak je to schopný spraviť každý praktizujúci, zlo samé od seba už nebude viac existovať. Všetci z vás si už sú vedomí princípu vzájomného vytvárania a vzájomného obmedzovania. Ak sa neobávate, činiteľ, ktorý by vás nútil obávať sa, sa stane neexistujúcim. Toto nemá byť vynútené, ale dosiahnuté rozvážnym a naozajstným opustením tej veci.“ (Základy pre ďalší pokrok, Diel II, Odstráňte svoje posledné pripútanosti, 12. 8. 2000)

Strach z nedostatočnosti

So strachom u mňa súvisí aj podceňovanie sa. Je to akýsi strach z nedostatočnosti, ktorý sa mi pri toľkých schopných a úspešných ľuďoch v projekte tiež často ukázal. Keď som videla, akí sú niektorí schopní a tvrdo pracujúci, mala som pocit, že nie som dostatočná, že môj typ práce je v porovnaní s nimi príliš jednoduchý, že nie som výnimočne špecializovaná v žiadnej oblasti atď. Pocit menejcennosti je z môjho pohľadu to, čo duchovi komunizmu veľmi vyhovuje, pretože bráni človeku plne realizovať jeho vnútornú silu a ľahko sa poddá nepriaznivým podmienkam, strachu, pohodliu atď. Je tam zároveň aj závisť z oboch strán.

Ak schopný človek prechováva závisť, pozerá sa na menej schopného zhora, možno mu závidí, že to má príliš ľahké atď. Ak je závisť u menej schopného človeka, pozerá sa na toho schopnejšieho zdola, závidí mu jeho úspech, no nevidí to trápenie za tým a nevidí ani svoj vlastný potenciál. V oboch prípadoch je tam však prítomné ego a nedôvera v prirodzený priebeh. A oba postoje sa u mňa vyskytujú zároveň. Tiež som si uvedomila, že ak sa na mňa niekto pozerá zhora, väčšinou som to v skutočnosti ja sama, kto sa na seba takto pozerá, a že v prvom rade musím mať rešpekt a toleranciu sama k sebe.

Samozrejme, bolo to pre mňa aj motiváciou a je dobré sa v týchto veciach racionálne porovnať a snažiť sa o zlepšenie. Možno aj vďaka tomu, že som úprimne túžila využiť svoj potenciál a schopnosti naplno, dostali sme od šéfa zo dňa na deň úlohu založiť slovenskú pobočku The Epoch Times a prevziať plnú zodpovednosť za obsah a vedenie tohto projektu. Beriem to ako veľkú dôveru vloženú do nás, akúsi veľkorysosť, ktorá je u praktizujúcich v tomto projekte veľmi častá. Keď bola do mňa vložená dôvera, podporilo to vo mne chuť vydať zo seba to najlepšie. Je to pre mňa veľký rozdiel a motivácia, keď sa niekto pozerá na moje dobré stránky a tie zlé považuje za malé a nepodstatné. Vtedy akoby sa tie dobré stránky posilňovali a získavam väčšiu sebadôveru a odvahu.

Pozitívny prístup

Najčerstvejším príkladom bolo pre mňa cestovanie po európskych pobočkách Epoch Times s americkým kolegom, ktorý bol neustále pozitívne naladený, vyzdvihoval u druhých pozitívne veci, zaujímal sa o ich pocity a prijímal ich takých, akí sú, pričom nevynechal ani jednu príležitosť dať každému, s kým bol v kontakte, kartičku o Falun Dafa. Mala som pocit, že využíva svoju dobrú stránku naozaj naplno a nemá zbytočné prekážky vtlačené doňho duchom komunizmu. Motivovalo ma to pozerať sa viac na dobré stránky rôznych vecí, ako aj praktizujúcich. Pomohlo mi to všimnúť si na sebe moju prílišnú kritiku seba aj druhých, zameriavanie sa na negatívne veci a neustálu nespokojnosť s niečím, posudzovanie, čo mi vyhovuje, čo nevyhovuje atď.

Bolo to u mňa rozšírené až do takej miery, že negatívne veci sa mi hovorili oveľa ľahšie, vedela som ich vymenovať hneď, vytryskli zo mňa na počkanie. Keď som videla niečo pozitívne, často som to brala za samozrejmosť a nijak som sa k tomu nevyjadrila, bolo mi zaťažko niekoho za niečo pochváliť a videla som ten nepomer, v akom vo mne negativita často prevažuje. Nebola v tom vyváženosť ani harmónia. Navyše to nebolo ani pravdivé, keďže som takto vnímala len jednu stránku veci, a nie celú pravdu, o súcite a znášanlivosti ani nehovoriac.

A tak som si vymyslela hru, kde som po istý čas každý deň povedala manželovi aspoň tri jeho pozitívne stránky a čo si na ňom vážim. Cítila som, ako sa vo mne obnovuje dobrota a ako to, že vyzdvihujem druhého, prospieva aj mne samej. Napokon, chápem to tak, že je to požiadavka od nášho Majstra:

„Učeníci Dafa by sa mali so všetkým vysporiadať pozitívne. Nepozerajte sa na negatívnu stránku iných ľudí. Mali by ste sa neustále pozerať na ich pozitívnu stránku.“ (Vyučovanie Fa počas Lampiónového festivalu, na Fa konferencii Západného USA, Los Angeles, otázky a odpovede, 15. 2. 2003)

„Pozerajte sa viac na pozitívnu stránku iných a menej na zlé veci.“ (Vyučovanie Fa počas Lampiónového festivalu, na Fa konferencii Západného USA, Los Angeles, otázky a odpovede, 15. 2. 2003)

Zároveň som si uvedomila, že mám vždy na výber, pre aké myšlienky a aký uhol pohľadu sa rozhodnem. Keď si vyberiem možnosť pozerať sa na vec alebo na človeka negatívne, je to moja voľba. Ale prečo, keď to vedome nechcem? Pretože je tam ego, ktoré sa v tej chvíli bráni, vyhovuje mu, keď nie je odstránené, keď sa nechcem zmeniť ja sama a radšej chcem zmeniť vonkajšie okolnosti. Presne vtedy je ľahšie označiť za zlé niečo alebo niekoho tam vonku a nemusím tak meniť samú seba. Je to z môjho pohľadu istá vnútorná lenivosť a pohodlie, ktoré sa môže skrývať dokonca za inteligenciu a podobne.

Zdá sa mi, že v niektorých postkomunistických krajinách negativizmus prerástol do neprirodzených rozmerov a je to niečo, čo v západných krajinách naozaj nie je, nepovažuje sa to tam za normálne a plodí to čoraz väčšie napätie vo vzťahoch, robí ich príliš emocionálnymi a výbušnými. V západných krajinách je vo vzájomných vzťahoch a prístupe k veciam cítiť väčšiu racionalitu, vnútorný odstup, toleranciu a pozitivitu.

Preto považujem za nevyhnutné a priam urgentné to u seba rozlíšiť a skutočne prekročiť túto ľudskú úroveň, pretože podľa môjho pochopenia jedine tak môžem zachrániť ľudí v mojej oblasti – ak sa sama pozdvihnem nad všetky nezdravé veci, ktoré nám boli vštepené a nie sú našou pravou povahou. Samozrejme, mám v tomto ohľade mnoho nedostatkov, no zároveň som vďačná, že mi bol ukázaný smer, akým sa môžem v mojej kultivácii uberať.

Veľmi si vážim rôznorodosť praktizujúcich, že máme možnosť spolupracovať na jednom cieli ako rôzne národnosti, z ktorých má každý svoje vlastné kvality, a navzájom sa tak obohacovať a pomáhať si vidieť naše kultúrne i osobné nedostatky. Hoci sme rozdielni, princípy Fa nás spájajú a dobrou kultiváciou môžeme byť schopní vyjsť nad naše osobné aj kultúrne obmedzenia. Pripomína mi to aj nasledujúci citát:

„Zvyky má každý človek iné a národné obyčaje sú odlišné. V rôznych oblastiach majú ľudia rôzne kultúrne pozadie a tie dávajú vznik rôznym zvykom. Negatívna stránka v rôznych kultúrach tiež ovplyvňuje našich študentov, ktorí majú rôzne etnické zázemie. Ale to nie je problém. Učiteľ sa na tie veci nepozerá. Pokiaľ sa kultivujete, budete to schopný pochopiť a postupne budete schopný spraviť všetko dobre. Nie je realistické, aby ste si mysleli, že môžete robiť všetko dobre naraz. Ako neustále prehlbujete svoje štúdium Fa a vaše pochopenie sa stáva čoraz lepším, budete schopný robiť to dobre.“ (Vyučovanie Fa počas Lampiónového festivalu, na Fa konferencii Západného USA, Los Angeles, otázky a odpovede, 15. 2. 2003)

Momentálne máme možnosť pracovať pre slovenskú pobočku v Berlíne, kde sídli nemecká Epocha založená Číňanmi. Postupne tu budú mať zrejme zastúpenie aj iné európske pobočky, čím sa naša spoločná práca bude môcť prepojiť a naše rozdelenie v rámci Európy dúfam postupne odstrániť.

Ďakujem Majstrovi za tieto súcitné usporiadania, ktorými nás podporuje na našej ceste za jedným cieľom.

Vyššie uvedené sú len pochopenia na mojej súčasnej úrovni. Poukážte prosím na prípadné nedostatky.