Evropská Fa konference výměny kultivačních zkušeností 2022: Niekoľko myšlienok o závisti

Vážený Majster, vážení praktizujúci!

Som praktizujúci Falun Dafa zo Slovenska. Fa som získal v roku 2011. Pracujem na diaľku pre televíziu NTD viac ako štyri roky. Počas posledných mesiacov som často počul zdieľania praktizujúcich o témach závisti a súťaživosti. Chcel by som sa tiež podeliť o svoje pochopenia ohľadom týchto otázok.

Závisť má veľmi široký význam

V otázke závisti som sa vždy považoval za lepšieho než obyčajní ľudia. Nezávidím iným veci, ktoré majú a nie som pripútaný k materiálnym veciam. Ak má niekto nové tričko, je mi to naozaj jedno. Bol som úplne presvedčený, že téma závisti sa ma veľmi netýka. Od prvých dní v mojej práci pre NTD som si uvedomil rozdiel v tom, ako sa ku mne správali praktizujúci zo Západu, ako sa správali k sebe navzájom, a ako sa my správame voči sebe v našej krajine. Hoci komunistický režim u nás oficiálne skončil pred viac ako tridsiatimi rokmi, ľudia nezmizli a stále sa správajú podľa straníckej kultúry. Zvykneme byť na druhých veľmi prísni a každá malá chyba môže medzi ľudí priniesť veľký tlak. Keď niekto spraví chybu, hnevám sa na neho. Keď spravím chybu ja, hnevajú sa na mňa ostatní a ja sa cítim veľmi trápne. To prináša veľký tlak v interakciách medzi ľuďmi. Myšlienkové hry a nedôvera sú veľmi časté. Niektoré vzorce sú v nás natoľko zautomatizované, že aj praktizujúci si to dokáže uvedomiť, až keď príde do kontaktu s ľuďmi z iných krajín. Myslíme si, že sme chytrí a že je dobré byť schopní, no často je za tým ukrytá závisť.

Majster povedal:

„Je taká silná, že sa stala prirodzenou a človek ju dokonca ani necíti.“ (Čuan Falun, Siedma lekcia, Závisť)

Ako praktizujúci som si vždy myslel, že som iný ako bežní ľudia, a že nemám tieto vlastnosti. Potom som však v našom tíme zažil súcit a podporu v prípadoch, keď som niečo pokazil a čakal som, že sa na mňa niekto bude hnevať. Ale toto sa nikdy nestalo. Začal som si uvedomovať, že trpezlivosť a láskavosť sú tam na inej úrovni. Naša práca je veľmi podrobná a chyby sa môžu stať veľmi ľahko. Moja prvá reakcia bola zvyčajne obviňovanie druhých. Nebol dostatočne sústredený, preto sa stala chyba. Kedysi som sa správal, akoby sa niekto pomýlil úmyselne, ale to je nesprávny predpoklad, ktorý som si musel uvedomiť. Praktizujúci zo Západu vedia, že nejde o úmysel spôsobiť chybu a tento koncept sa v ich mysliach ani neobjavuje. Racionálne diskutujú o tom, čo sa stalo a snažia sa to napraviť. Neexistuje žiadne obviňovanie druhých, žiadny hnev, žiadne ponižovanie, žiadny strach, ale namiesto toho väčšia schopnosť porozumieť druhým a súcit. Zažil som veľa situácií, keď som si povedal: „Páni, praktizujúci zo Západu sú naozaj takí dobrí. Naozaj sa na nich môžem spoľahnúť a nepodrazia ma v ťažkých chvíľach. Ako som o nich mohol pochybovať? Vždy od nich očakávam, že sa budú správať ako nahnevaní svetskí ľudia, ale oni takí jednoducho nie sú.“ Taktiež, keď som sa pozoroval, zistil som, že závisť sa prejavuje vo veciach, ktoré som si predtým neuvedomoval.

Po dvoch až troch mesiacoch v práci sa náš tím rozšíril a prijali sme nových kolegov. Mojou úlohou bolo zaúčať ich. Najprv som trénoval jedného praktizujúceho, potom dvoch, štyroch a neskôr ďalších. Počas štyroch rokov spolu viac ako desať praktizujúcich. Zakaždým to bola obrovská skúška pre môj súcit a trpezlivosť, hoci na začiatku som bol vždy rád, že môžem trénovať nových praktizujúcich. Bola to postupná kultivácia mojej mysle. Od jednoduchších situácií, ako je osobné zaúčanie dvoch ľudí, až po veľmi zložité, ako je školenie štyroch ľudí on-line. Noví kolegovia sa ma pýtali veľa podrobných otázok a ja som na ne musel odpovedať celé hodiny deň čo deň. Po pár dňoch som bol unavený a začali sa vynárať zlé myšlienky: „Tento je lenivý, tento ma nepočúva a robí samé chyby, tento je pomalý, tento chce robiť veci podľa seba a nedodržiava náš pracovný postup. Prečo nenasleduje náš pracovný postup? V našom tíme je len pár dní a myslí si, že všetko vie. Prečo mi stále kladie tie isté otázky? Prečo sa na prácu poriadne nesústredí? Prečo mu to musím opakovať desaťkrát? Ako môže takýto človek pracovať v našom tíme? Veď zničí náš projekt!“

Prišlo mi to podobné ako to, čo povedal Majster:

„V knihe ‚Vymenovanie bohov‘ si Šen Kung-pao myslí, že Ťiang C’-ja je starý a neschopný. Ale Prapôvodný Pán Nebies požiadal Ťiang C’-ja, aby udelil tituly bohom. Šen Kung-pao si myslel, že je to nespravodlivé a nevedel sa s tým vyrovnať: ‚Prečo je on požiadaný, aby udelil tituly bohom?‘“ (Čuan Falun, Siedma lekcia, Závisť)

Samozrejme, v skutočnosti sú praktizujúci v našom tíme mnohokrát múdrejší a schopnejší ako ja. Keď som sa porovnával so západnými praktizujúcimi, výrazne som zaostával v trpezlivosti, súcite a v podstate v racionalite. Tiež som sa naučil chápať, že chyby, ktoré robia iní, sú spôsobené neúmyselne, nemajú so mnou nič spoločné, neexistuje taká vec ako je moja zodpovednosť za tým, ktorú som vždy na začiatku pociťoval. Bol to v skutočnosti len strach zo straty tváre pred mojim manažérom a chyby samotné môžu byť často krát usporiadané naším Majstrom, aby nám pomohol zvýšiť si úroveň charakteru a dosiahnuť väčšie ciele.

Raz v noci sa mi sníval sen. Bol som na Fa konferencii a Majster rečnil na pódiu. Sťažoval sa na iných ľudí a kričal. Okamžite som odišiel a volal manželke, že by sme mali prestať praktizovať túto cestu, pretože je to zlá cesta. Zrazu som na chodbe stretol Majstra opäť. Vyzeral veľmi mlado, ako šesťročný chlapec, a bol obklopený vysokými postavami. Začal som mu vysvetľovať, že by sa tak nemal správať. Len sa na mňa pozrel a ja som si všetko v jednej sekunde uvedomil. Ten muž na pódiu bol falošný majster a ja ho sledujem, keď sa riadim svojimi zlými myšlienkami o druhých. Bola to veľmi jasná a jednoduchá pravda. Potom som mal túžbu naozaj sa v tejto oblasti zlepšiť.

Raz som čítal niečo na webovej stránke Shen Yun a narazil som na slovo „hemisféra“. V našom jazyku používame slovo hemisféra v spojení s mozgom, ale nepoužívame ho v spojení so Zemou. Na stránke Shen Yun sa hemisféra spomínala v súvislosti so Zemou a následne som si uvedomil, že medzi Zemou a mozgom môže nastať určité zrkadlenie. Západná časť Zeme a pravá časť mozgu sú emocionálne alebo kreatívne – jin. Keď je táto časť poškodená, hlavným problémom je žiadostivosť. Východná časť Zeme a ľavá časť ľudského mozgu sú racionálne – jang. Keď je táto časť poškodená, hlavným problémom je závisť. Mal som veľmi silný dojem, že žiadostivosť a závisť sú dve hlavné pripútanosti, ktoré by som mal čo najviac odstrániť.

Rozpoznávanie mojich vlastných myšlienok

Ako život plynul, stále bolo veľa situácií, keď som mal zlé myšlienky o druhých, situácie, keď som sa s ostatnými hádal alebo som silno bojoval s ostatnými. Niekedy som s vášňou nasledoval tieto myšlienky, aby som si potvrdil, že mám pravdu, a že viem veci lepšie ako ostatní. Niekedy som si uvedomil, že tieto myšlienky nechcem a nepotrebujem vyhrať. Namiesto toho chcem mať čistú a jednoduchú myseľ. Ale napäté situácie doma, v práci, na internetových diskusiách či dokonca medzi praktizujúcimi prichádzali a prinášali rôzne konflikty znova a znova. Navonok to možno nebolo také vážne a viditeľné, no vo vnútri som bol veľmi labilný s vážnymi medzerami. Bol som schopný prestať bojovať vo svojej mysli na určitý čas, no prišlo to znova a znova.

Mnohokrát som premýšľal o Majstrových slovách:

„Počas meditácie bude v polovedomom stave vedieť, kto praktizuje bojové umenia. Jeho duša opustí jeho telo, aby vyzvala tú osobu na súboj a zistilo sa, čie majstrovstvo je lepšie. Potom vypukne tento boj.“ (Čuan Falun, Šiesta lekcia, Priťahovanie démonov čchi-kungom)

Podľa môjho pochopenia, keď mám v mysli spory s ostatnými, dochádza k boju v iných dimenziách. Ale v tom istom odseku na konci sa objavuje veta, ktorá mi dlhšie nedávala zmysel:

„V našej metóde vnútornej kultivácie nie je takáto situácia, ani nie je dovolené, aby sa vyskytla.“ (Čuan Falun, Šiesta lekcia, Priťahovanie démonov čchi-kungom)

Ako to je možné, že nie je dovolené, aby sa táto situácia vyskytla? Veď ja ju zažívam dosť často. Nepraktizujem Falun Dafa?

Raz v lete som pomáhal rodičom preniesť veľké betónové dlaždice zo záhrady mojej babky do ich záhrady. Ich domy sú od seba vzdialené asi sto metrov. Do fúrika som mohol dať len tri až štyri kusy, lebo boli veľmi ťažké a cesta bola strmá. Preniesol som ich k rodičom do záhrady a vrátil som sa po ďalší náklad. Jedna cesta bola dosť náročná a aby som doniesol všetko, musel som ísť tam a späť asi pätnásť až dvadsať krát. Keď som sa vrátil možno po piaty krát, videl som, že brána do záhrady mojich rodičov bola zavretá. Predtým som ju nechal otvorenú, aby som s plne naloženým fúrikom nemusel zastavovať, otvárať a opäť dvíhať ťažký náklad. Nechal som ju znova otvorenú. Keď som sa vrátil, možno po siedmej várke, brána bola opäť zavretá. Vedel som, že mama vždy zatvorila bránu a trochu ma zlostilo, že nie je vďačná, že im pomáham, ale namiesto toho mi robí prekážky. Išiel som za mamou a povedal jej, aby nezatvárala bránu. Po nejakom čase, keď som sa vrátil snáď po trinásty krát, bola brána opäť zatvorená. Bol som nahnevaný a začal som premýšľať: „Toto je skúška mojej trpezlivosti. Musím nasledovať prirodzený priebeh. Musím byť pokojný, zastaviť, položiť fúrik na zem a otvoriť bránu toľkokrát, koľkokrát bude treba. Musím sa zmieriť s tým, že zakaždým, keď prídem s novým nákladom, budem musieť zase otvárať bránu. Toto je môj osud a toto je moja skúška.“ Otvoril som bránu a išiel po ďalší náklad. Keď som sa vracal, brána bola opäť zatvorená. Videl som to už z diaľky a bol som úplne zúfalý. Bol som unavený, spotený, zoslabnutý z práce a v mojej hlave vypukol obrovský boj s mamou. Pozoroval som svoje bojovné myšlienky a pýtal som sa sám seba, ako je možné, že:

„V našej metóde vnútornej kultivácie nie je takáto situácia, ani nie je dovolené, aby sa vyskytla.“ (Čuan Falun, Šiesta lekcia, Priťahovanie démonov čchi-kungom)

Práve teraz to prežívam. V duchu bojujem s ostatnými a neviem to zastaviť. Nepraktizujem Falun Dafa? Tieto myšlienky sú tu, hoci nechcem, ale neviem ich ovládať. Keď som bol veľmi zúfalý a na pokraji plaču, zrazu sa dostavilo osvietenie: tieto bojovné myšlienky nie sú moje myšlienky. Kvôli tomu sa mi to dialo. Zakaždým, keď sa tieto myšlienky začnú objavovať, nie sú to moje vlastné myšlienky. Praktizujem Falun Dafa a oni nie som ja. Moje pravé ja je pokojné. Každý má právo hovoriť alebo robiť, čo chce, a na posudzovanie iných je tu Zhen, Shan, Ren, nie ja. Zrazu sa mi veľmi uľavilo. Cítil som, že veľa myšlienkovej karmy bolo odstránenej.

Dôsledkom závisti je túžba napravovať iných

V knihe Čuan Falun v Siedmej lekcii po podkapitole Závisť nasleduje podkapitola O liečení. Myslím si, že túžba liečiť choroby alebo liečiť iných je priamym dôsledkom závisti. Nemyslím doslovne liečenie zdravotného stavu človeka, ale skôr niečo všeobecnejšie, ako napravovanie niekoho. V mojej mysli sa to prejavilo mnohokrát. Keď nový tímový kolega pracoval pomaly, chcel som, aby bol rýchlejší. Keď sa ma viackrát spýtal tie isté otázky, chcel som, aby všetko pochopil naraz. Keď chcel vyskúšať svoj vlastný prístup, chcel som, aby nasledoval náš pracovný postup. Keď bola brána do záhrady mojich rodičov zavretá, chcel som, aby ostala otvorená. Keď som videl nejakú internetovú diskusiu a nesúhlasil som s názormi mojich kamarátov, začal som im v duchu vysvetľovať veci. Verím, že koreňom týchto pokusov napraviť všetko okolo mňa podľa mňa a s hnevom môže byť závisť. Presunul som svoju pozornosť zvnútra von a toto by praktizujúci nemal robiť. Je to praktizovanie zlej cesty. Mal by som sa sústrediť na svoju vlastnú kultiváciu, nie na kultiváciu iných.

Majster povedal:

„Spomedzi tých opravdivých čchi-kungových majstrov, ktorí vyšli na verejnosť kvôli liečeniu a udržovaniu kondície alebo tí, ktorí razili cestu na samom začiatku, kto učil ľudí liečiť pacientov? Všetci buď sami liečili vašu chorobu, alebo vám ukazovali, ako praktizovať kultiváciu a ako sa udržovať v kondícii. Učili vás súbor cvičení, a potom ste si mohli vyliečiť chorobu svojím vlastným praktizovaním.“ (Čuan Falun, Siedma lekcia, O liečení)

Niekoľkokrát som v minulosti počul, ako praktizujúci povedali: „Kde je príliš veľa pravdivosti, môže chýbať súcit.“ Myslím, že je to dobrá veta na zamyslenie sa. Podľa môjho pochopenia, keď sa praktizujúci vracia k svojmu pravému ja, uvedomí si, že nie každá myšlienka v jeho mysli pochádza z jeho pravého ja. Mnohé iné bytosti alebo pripútanosti môžu byť pôvodcami jeho myšlienok a snažia sa zasahovať. Keď poviem všetko, čo ma práve napadne, často to môže ublížiť iným, alebo spôsobiť inú ujmu. Považujem to za ďaleko od pravdivosti, pretože tieto myšlienky nepochádzajú z môjho pravého ja. Až keď dokážem vyhodnotiť každú svoju myšlienku podľa Fa, keď vyfiltrujem, ktorá myšlienka je skutočne moja vlastná a ktorá je spôsobená pripútanosťou, môžem ju považovať za pravdivú. A verím, že po takomto dôkladnom zvážení nebude súcit chýbať. Samozrejme, nie je ľahké zostať racionálny a zvážiť každé jedno slovo v rozhodujúcom čase počas skúšky. Nestačí tiež byť ticho a bojovať v mysli. Keď sa objavia zlé myšlienky, nemal by som ich nasledovať a rozvíjať, ale rozpoznať ich ako nie moje a odmietnuť ich. Často sa stretávam s týmto testom v rôznych podobách. A definitívne som pochopil, že zakaždým, keď sa v akejkoľvek kritickej situácii objaví nejaká bojovná myšlienka, nie je to moja myšlienka.

Ďakujem Majster za príležitosti pozorovať nedostatky v mojom charaktere a za mnoho iných vecí. Ďakujem praktizujúci za vašu pomoc a spoluprácu.