Ctený Majster, milí praktizujúci!
Som praktizujúci Falun Dafa z Nemecka. Odkedy pracujem na plný úväzok pre médiá, mám v náplni práce rôznorodé úlohy. Či už som bol ako reportér v uliciach, video editor, hovorca, spisovateľ, právny poradca alebo čokoľvek iné, vždy som si všimol, ako súvisia moje úlohy a každodenné výzvy s mojou kultiváciou. Alebo skôr, vždy som dostal práve tie úlohy, ktoré poukázali na moje pripútanosti. To mi umožnilo robiť presne to, čo som mal.
Často sa v každom kroku úlohy objavujú príležitosti, ako sa zbaviť svojich pripútaností a ega. Najprv keď mi do cesty príde nová úloha, potom keď tú úlohu vykonávam a v treťom kroku, keď už za úlohu nie som zodpovedný. Rád by som o tom zdieľal na príklade moderovania dennej spravodajskej relácie.
Keď ma požiadali, či by som mohol vystupovať pred kamerou ako moderátor denného spravodajstva, zo začiatku mi to nebolo príjemné. Znamenalo to, že som musel pred kamerou každý deň dobre vyzerať a tiež podávať konzistentný, kvalitný výkon, ktorý by každý hneď videl. Opäť sa mi odhalila moja pripútanosť k pohodliu. Okrem toho som u seba videl aj strach. Na jednej strane strach zo straty tváre, ak by som nevedel podať dobrý výkon a všetci by to videli. Ale ešte väčší strach z toho, že budem hovoriť o kontroverzných témach, ktoré iné médiá pokrývajú úplne inak. Bál som sa, že si pred kamerou vyslúžim veľa nevraživosti a budem očierňovaný. Vedel som, že je to pre mňa skúška. Tento strach som mohol prekonať len ujasnením, že na jednej strane musím mať plnú dôveru v Majstra a v praktizujúcich, pretože aj oni sa kultivujú v Dafa. A teda aj správy by mali byť v súlade s Fa.
Kultivácia bola pre mňa nevyhnutnosťou počas každého jedného dňa. Okrem časového faktora, ktorý vytváral ďalší stres, som vždy musel myslieť aj na to, aby som pred kamerou pôsobil čo najlepšie, a to aj keď som niekedy mal deň či obdobie, keď môj stav nebol až taký dobrý. Vtedy bolo pre mňa výzvou priniesť každý deň dobrý výkon a spraviť každé nahrávanie s úprimnými myšlienkami. Okrem toho bolo na všetko len málo času. Keď som nebol v dobrom stave, stále som sa snažil splniť svoju úlohu. Len som sa držal úprimnej myšlienky, že za kamerou je mnoho živých bytostí, a že robím túto nahrávku, aby som ich pozitívne oslovil.
Ale kultiváciou pre mňa tiež bolo, keď mi po čase povedali, že v dennom moderovaní už nemôžem pokračovať. Vzhľadom na obmedzenia techniky už nemôžeme zarábať na videách a tiež preto, že oslovujeme príliš málo ľudí. Na jednej strane som toto rozhodnutie privítal, keďže tým zmizol hlavný faktor v mojom nabitom dennom programe. Už som nemusel znášať taký vysoký časový tlak a bol som vďaka tomu slobodnejší a uvoľnenejší. Všimol som si však, že súčasťou môjho uvažovania je aj túžba po uznaní a sláve. Prejavovala sa tým, že som sa vnútorne sťažoval, že už nemôžem byť denne na obrazovke. Funkcia moderátora správ na mňa predsa len pôsobila prestížne. Dosť ľudí ma spoznávalo a počul som aj niečo ako: „Aha, ja ťa poznám z televízie!“ Teraz, keď už táto úloha nebola potrebná, som si uvedomil, ako veľmi sa mi páčilo, že videá videli desaťtisíce divákov a bol som teda známy.
Vzhľadom na to mi bolo jasné, že každá fáza úlohy je vždy presne nastavená pre moju kultiváciu. Okrem toho ma na moje pripútanosti vždy upozorňuje práca, ktorá mi umožňuje sa ich zbaviť.
Opustenie sťažovania sa
V mojej novej úlohe sa venujem najmä internej komunikácii, teda rozhovorom so zamestnancami.
Raz som mal dlhý telefonát, kde som si všimol, ako sa môj kolega sťažuje na mnohé veci, ktoré sa dejú v našej firme. Rozčuľovalo ma to a vyvolávalo to vo mne veľmi zlú náladu. Pýtal som sa sám seba, ako je možné, že sa niekto pri mne nepretržite sťažuje na najrôznejšie okolnosti a má taký silný a hlboký negatívny postoj bez toho, aby sa pokúsil nájsť riešenie.
Vznikla vo mne voči nemu averzia. Moja myseľ bola podráždená, napätá a ťažká a spočiatku som ani nemal chuť pokračovať v telefonáte. V tej chvíli som si však všimol, že som sa nechal ovplyvniť jeho náladou a stavom a cítil som sa z toho ťažký a negatívny. Premýšľal som, ako je možné, že môj stav ovplyvňuje iná osoba a tiež, čo to má spoločné s tým, že som bol konfrontovaný s toľkými sťažnosťami.
Potom mi napadlo, že tento kolega je zrkadlom mňa samotného. Najprv som sa čudoval, prečo sa toľko sťažuje. Potom som si ale uvedomil, že ja sa teraz vlastne sťažujem na to, že sa môj kolega toľko sťažuje. Zrazu som zistil, že sa mi len ukazuje moja vlastná pripútanosť k sťažovaniu sa. Môžem kultivovať seba, ale nie druhých. Ako sa s tým teda vysporiadať? Uvedomil som si, že toto sťažovanie nás nikam neposunie, nie je konštruktívne, a že ho nechcem a nepotrebujem. Zrazu som si všimol, ako sa mi srdce i celé telo opäť odľahčili. Sťažnosti zmizli a ja som bol opäť schopný počúvať kolegu s otvorenejšou mysľou a myslieť viac na riešenie.
Keď som sa o tejto skúsenosti rozprával s kolegom, pri vyslovovaní slov „sťažovať sa“ a „sťažujem sa“ som si všimol, že nemecký jazyk je pri tejto otázke veľmi presný. Keď sa na niečo sťažujem, zaťažujem seba, svoje srdce a telo. Prečo to teda robím? Prečo by malo byť pre mňa dobré, aby som si sám sťažoval srdce, keď mám možnosť urobiť pravý opak? Môžem sa dostať do stavu voľnosti od týchto zaťažujúcich a negatívnych látok, čo mi zas umožní konštruktívne a na riešenie orientované napredovanie so spravodlivými myšlienkami. Prečo si to teda kvôli vonkajším okolnostiam sťažujem? Nepotrebujem to. Takto som sa rozhodol, že sa už nebudem sťažovať.
Samozrejme, ľahšie sa to povie, ako uskutoční. V každodennom živote si všímam, ako ľahko sa mi objavia sťažnosti. Niekedy mi napadne: „Počkať, pochopil som, že sa nepotrebujem sťažovať a nemusím si pridávať problémy.“ Potom to dokážem rýchlejšie prejsť. Je potom oveľa ľahšie ísť pozitívnym smerom v mojej každodennej práci. V prípade, že si neuvedomím, že sa sťažujem, vždy som vďačný za upozornenia od kolegov.
* * *
Můžete tisknout a rozšiřovat všechny články publikované na Clearharmony a jejich obsah, ale uvádějte prosím zdroj.
více ...