Piateho júna tohto roku uplynie dvadsať jarí, liet, jesení a zím, odkedy učeníci Falun Dafa vo Veľkej Británii organizujú 24-hodinové pokojné protesty pred veľvyslanectvom Čínskej ľudovej republiky.
Je to Majstrova milosť, podpora a nezištná spolupráca praktizujúcich, ktorá nám umožnila dostať sa až do tohto dňa. Medzi účastníkmi sú aj osemdesiatroční a deväťdesiatroční učeníci, a tiež malí učeníci, ktorí prišli spolu s rodičmi. Medzi účastníkmi sú tí, ktorí žijú v Londýne, ako aj praktizujúci, ktorí prišli z iných častí sveta, napríklad z Nového Zélandu a z Austrálie.
Čo sa týka podpory bežných ľudí, máme od nich spätnú väzbu. Jeden človek v minulosti povedal, že kráľovná by mala dať medaily praktizujúcim Falun Dafa, ktorí pokojne sedávajú pred veľvyslanectvom, pretože ich mierumilovnosť a húževnatosť je príkladom pre ľudí v Spojenom kráľovstve. Našli sa aj ľudia, ktorí sa pýtali: „V noci všetci, ktorí pracujú na veľvyslanectve, odišli z práce a na uliciach nie je veľa ľudí, takže má ešte nejaký význam, že ste tu tak neskoro?“ Aj ja som sa často pýtala samej seba, prečo v tom musíme vytrvať?
Počas písania tohto zdieľania som sa pozrela späť na svoj kultivačný proces za posledných dvadsať rokov.
1. Pôvodné želanie
Fa som získala v Pekingu v roku 1997 a do Spojeného kráľovstva som prišla v roku 1999. 1. októbra 2000 jeden západný praktizujúci začal pred londýnskym veľvyslanectvom Čínskej ľudovej republiky protest, ktorý trval tri dni. Keď sa dozvedel, že praktizujúci v pevninskej Číne stratili slobodu viery a právo praktizovať kultiváciu, a navyše, že niektorí boli prenasledovaní až na smrť, chcel konať a postaviť sa proti tomuto prenasledovaniu zo strany Čínskej komunistickej strany. Keď som sa o tom dozvedela, hlboko ma to dojalo, a tak som sa spolu s ním a niekoľkými ďalšími praktizujúcimi zúčastnila na trojdňovom proteste.
Pomyslela som si, že keďže sa nemôžem vrátiť na námestie Tchien-an-men v Číne, mohla som však urobiť všetko pre to, aby som pokojne protestovala pred veľvyslanectvom.
Po skončení akcie tento praktizujúci navrhol, či by sme nemohli pokojne protestovať a cvičiť pred veľvyslanectvom každé ráno. V tom čase som bola postgraduálna študentka a univerzita sa nachádzala neďaleko veľvyslanectva a bol na to čas, takže som sa zúčastnila. V tom čase sme boli traja až štyria. Každý pracovný deň medzi siedmou a deviatou hodinou ráno sme cvičili pred veľvyslanectvom a vedľa sme postavili plagát veľkosti A2.
2. Začiatok 24-hodinového protestu
V máji 2002 navštívil démon Ťiang Ce-min Európu. Kamkoľvek prišiel, všade boli učeníci Dafa, ktorí sa zúčastňovali na 24-hodinovom vysielaní spravodlivých myšlienok v tesnej blízkosti. V Spojenom kráľovstve tí praktizujúci, ktorí na to mali podmienky, odišli do zahraničia, aby sa zúčastnili na vysielaní spravodlivých myšlienok zblízka. Tí, ktorí sa na takúto cestu nevydali, sa zhromaždili pred veľvyslanectvom Čínskej ľudovej republiky v Londýne, aby po dvadsaťštyri hodín vysielali spravodlivé myšlienky. Po skončení aktivity jeden praktizujúci navrhol, aby sme aj ďalej zotrvali vo vysielaní spravodlivých myšlienok pred veľvyslanectvom dvadsaťštyri hodín denne. V tom čase už boli praktizujúci, ktorí to takto robili v iných krajinách.
5. júna 2002 sme začali pokojne protestovať dvadsaťštyri hodín denne pred veľvyslanectvom. V tom čase som už dokončila štúdium a moje dieťa malo letné prázdniny, takže som celé leto zostala s dieťaťom pred veľvyslanectvom. Po skončení letných prázdnin sa na akciách zúčastňovalo menej praktizujúcich a bolo potrebné zaručiť, aby počas dvadsaťštyri hodín boli k dispozícii ľudia, ktorí sa budú striedať. Začala som sa teda koordinovať s ostatnými praktizujúcimi a vytvorila som zoznam služieb. V tom čase ešte nebolo toľko projektov Dafa ako v súčasnosti, takže dohodnúť striedanie nebolo také ťažké a hlavnou výzvou bolo riešenie sťažností okolitých obyvateľov.
Tam, kde sa nachádzala diplomatická štvrť veľvyslanectva, sa okrem oficiálnej obchodnej budovy nachádzalo aj niekoľko luxusných obytných budov. Na začiatku niektorí obyvatelia písali sťažnosti, v ktorých uvádzali, že hlasitosť hudby na cvičeniach je príliš vysoká, že naše vystavené plagáty a transparenty nie sú úhľadné, a že to narúša tunajšie pekné prostredie. Keďže sme tu boli, veľvyslanectvo požiadalo o svoju ochranu príslušníkov polície pre diplomatické účely, a tieto výdavky boli zaplatené z daní Angličanov. Angličania by nemali platiť za prenasledovanie, ktoré sa deje v Číne.
Po tom, čo sme si všetci vymenili skúsenosti a pozreli sa do seba, zlepšili sme sa v oblastiach, v ktorých sme si nepočínali dobre. Hudba na cvičenie nemala byť taká hlasná a praktizujúci so špeciálnymi zručnosťami navrhli a vyrobili stojan na plagáty a tabule. Po niekoľkonásobnom vylepšení sa z nich stalo to, čo máme dnes. Keď sme mali mať veľké podujatia, rozposlali sme vopred listy okolitým obyvateľom, v ktorých sme vysvetlili, prečo organizujeme toto podujatie, a vyjadrili sme ospravedlnenie za spôsobené nepríjemnosti. Pred Vianocami sme okolitým obyvateľom poslali ďakovný list za pochopenie a podporu.
Po niekoľkých rokoch sa prostredie zmenilo a výrazne zlepšilo. Obyvatelia z okolia nás často v zime skoro ráno obdarúvali teplou kávou, alebo nám večer priniesli večeru v krabici.
3. Skúšky, ktorým sme čelili
V druhej polovici roka 2007 začal Shen Yun vystupovať v Spojenom kráľovstve. V tom čase sa všetci snažili zistiť, ako ho propagovať. Takmer všetci praktizujúci sa na tom podieľali, zdalo sa však, že ľudí nikdy nie je dosť. V tom čase ma niektorí praktizujúci požiadali, či by sme nemohli zmeniť 24-hodinový protest na protestovanie len počas dňa, pretože pracovná sila potrebná na organizovanie striedania sa počas celých dvadsaťštyri hodín bola príliš veľká a ovplyvňovala propagáciu Shen Yun. Tiež sa hovorilo, či to nie je tým, že som bola príliš sebecká, keď som trvala na organizovaní 24-hodinového protestu.
Potom, čo prítomní praktizujúci zdieľali svoje skúsenosti, všetci sa zhodli, že by chceli, aby 24-hodinový protest pokračoval, a zároveň aby pokračovali aj aktivity na propagáciu Shen Yun. Aj ja som o tom znova uvažovala: Nebolo to tým, že som bola príliš sebecká, keď som trvala na tomto projekte? Nebol pre mňa Shen Yun prioritou? Aké bolo Majstrovo želanie? Pomyslela som si, že to musí byť tak, že Majster by chcel, aby sme dokončili naše úlohy so Shen Yun a zároveň nepozastavili ostatné projekty, ktoré potrebujú dlhodobú podporu. Ak by nás nezastrašili povrchné ťažkosti, určite by sme našli Majstrove usporiadania.
Niekoľkokrát sme všetci pocítili, že už nedokážeme pokračovať a naozaj sa pred veľvyslanectvom striedalo len málo ľudí, ale bolo to tak, ako hovorí Majster:
„Ak to naozaj dokážete, potom, ako ten unavený cestovateľ, skutočne objavíte ‚tieň vŕb, rozkvitnuté kvety, miesto, kde možno hlavu skloniť‘.“ (Čuan Falun, Deviata lekcia)
V roku 2010 sa Shen Yun vo Veľkej Británii konal v inom meste ako Londýn. Každý víkend som musela ísť mimo Londýna, aby som sa zúčastnila na propagačných aktivitách Shen Yun a nemohla som ísť protestovať pred veľvyslanectvo. V tom čase ma na všetky voľné miesta v službe nahradil praktizujúci, ktorý práve prišiel z pevninskej Číny.
V inom roku prišla do Veľkej Británie praktizujúca z Hongkongu, aby sprevádzala svoje dieťa počas štúdia. Žila na mieste neďaleko veľvyslanectva a nevedela sa dostať nikam inam, vedela len, ako sa dostať na veľvyslanectvo. Takto zaplnila všetky prázdne miesta v zozname.
Potom som upokojila svoju myseľ a preskúmala svoje myšlienky a činy: Spôsobila účasť na propagácii Shen Yun a zároveň zotrvanie v tomto projekte rozpor? Môžem potvrdiť, že nie, nespôsobila. V skutočnosti, ak to bolo dobre zorganizované, vzájomne sa podporovali.
Spomínam si, ako som raz prišla na predmestie Londýna predávať lístky v nákupnom centre a po uzatvorení centra večer som sa autobusom vrátila do centra mesta, aby som nastúpila na nočnú zmenu pri veľvyslanectve. V nákupnom centre som celý deň bez prestávky prezentovala a predstavovala ľuďom Shen Yun a keď som si sadla do autobusu, začala som sa cítiť unavená. Po nástupe na zmenu som si okamžite sadla do meditácie a hneď som pocítila, že energia prenikla celým mojím telom, a že únava z tela sa v okamihu zmyla, akoby som sa osprchovala. V srdci a mysli som pocítila vďačnosť.
Keď som podrobnejšie zisťovala situáciu iných praktizujúcich, nikto nemal pocit, že by tým bola ovplyvnená ich účasť na propagácii Shen Yun. Ak niektorí praktizujúci rozdávali letáčiky Shen Yun pred divadlom v blízkosti veľvyslanectva, vo väčšine prípadov nemuseli čakať dlho, kým sa predstavenie skončilo. Po skončení rozdávania letáčikov sa vrátili a pokračovali v cvičení a vysielaní spravodlivých myšlienok pred veľvyslanectvom. Hoci tam bol mierny časový odstup, robili dva projekty. Bolo aj niekoľko praktizujúcich, ktorí nastúpili na rannú zmenu a po zacvičení piatich cvičení išli roznášať letáčiky od dverí k dverám, takže im to umožnilo „dobiť batérie“ pred rozdávaním.
Po starostlivom premyslení vecí sme uvideli jasnejšie, čo máme robiť. Pokiaľ sme ako jedno telo vynaložili viac úsilia na komunikáciu a koordináciu a zbavili sme sa viac pripútaností k pohodliu, skutočne sme mohli pokračovať ďalej.
* * *
Můžete tisknout a rozšiřovat všechny články publikované na Clearharmony a jejich obsah, ale uvádějte prosím zdroj.
více ...