Česko-slovenská Fa konference výměny kultivačních zkušeností 2022: Zvyšovanie sústredenia v práci pre médiá učeníkov Dafa

Od praktikujícího Falun Dafa z Evropy

Vážený Majster, milí praktizujúci,

bolo to pred necelými šiestimi rokmi, keď som dostal jedinečnú ponuku, a to môcť pracovať na plný úväzok pre mediálnu firmu učeníkov Dafa. Hneď však prišla aj prvá veľká skúška. V doterajšej firme, kde som pracoval už viac ako desať rokov, som mal už vybudované svoje zázemie, mal som tam určitý príjem a sociálne benefity, na ktoré som bol zvyknutý, kolegov a prácu, v ktorej som sa už vyznal. Toto všetko by som musel opustiť a vstúpiť do pracovného pomeru, ktorý z vonkajšieho pohľadu vyzeral byť oveľa neistejší.

Čím viac som o tom premýšľal, tým viac som sa nevedel rozhodnúť a v mysli mi vystupovali argumenty za aj proti. Snažil som sa rozpoznať aj náznak od Majstra, ale bezúspešne. Po asi dvoch mesiacoch som už bol trochu v agónii a tlak na mňa sa stupňoval – bolo sa už treba definitívne rozhodnúť. Tak som znova poprosil Majstra o náznak, ale počul som len veľké ticho, no potom len tak mimochodom prišla myšlienka: „Veď sa rozhodni!“ Veď sa rozhodni? Ako som si opakoval tú vetu, konečne som sa k tomu osvietil – áno, to je ten náznak od Majstra, že ja sám sa musím rozhodnúť, ktorou cestou sa chcem vybrať, čo chcem dosiahnuť a nakoľko dôverujem projektu Dafa. Nikto to nemôže spraviť za mňa a zároveň je to vážna vec, ktorá nemôže byť postavená len na nejakom pocite, ale na racionálnom pochopení Fa. Ako som spravil rozhodnutie dať výpoveď, všetko už išlo plynulo a ja som začal pracovať na diaľku pre naše médiá.

Moje začiatky boli ľahšie ako u iných praktizujúcich, pretože som už nastupoval ako odborník na svoju oblasť IT. Veľkou skúškou však bola spolupráca s inými praktizujúcimi, hlavne čínskej národnosti. Keď sa mi zdalo, že postupy alebo názory druhých sú iracionálne, bolo to pre mňa niekedy ťažké akceptovať. Potom som si však uvedomil, že sa musím vzdať svojich pohľadov na vec a snažiť sa zosúladiť s ostatnými. Teraz s odstupom času už vidím, aká bola moja myseľ vtedy úzka a ako mi toto zložité prostredie pomohlo byť viac nad vecou a nebrať si všetko príliš k srdcu. Ako Majster povedal:

„Iba v najzložitejšej mase ľudí a v najzložitejšom prostredí sa môžete kultivovať k vysokým úrovniam.“ (Čuan Falun, Deviata lekcia, Pokojná myseľ)

Teraz už uvažujem inak; keď napríklad príde požiadavka, ktorá sa neskôr zmení alebo sa v nejakej aktivite prestane pokračovať, chápem, že ide o postupný vývoj a za všetkým sú hlbšie príčiny. Občas som si aj spomenul na Milarepu, ktorému jeho majster dal opakovane niečo postaviť, a potom mu to kázal zbúrať a postaviť inde. Milarepa ostal nepohnutý, a nakoniec sa ukázalo, že všetko malo svoj zmysel.

Moja práca programátora nebola sama o sebe až taká ťažká, keďže túto profesiu som robil celý život, no ako bežal čas, niesol som zodpovednosť za správne fungovanie stále viac vecí, a často bolo treba pracovať dlhé hodiny, aby sa všetko stihlo. Postupne som sa musel vzdávať iných vecí, ktoré boli predtým súčasťou môjho života, či už svetských koníčkov alebo aj iných Dafa projektov. Týmto spôsobom som mal možnosť vzdávať sa pripútaností k bežnej ľudskej spoločnosti ako takej.

Niekedy som videl, že keď som si neudržal dobre svoj xinxing, spôsobilo to chybu, ktorá potom viedla k finančnej strate firmy. Naopak, keď som sa činil dobre, to čo som spravil malo veľký pozitívny dopad. To ma potom nútilo ešte viac sa sústrediť na to, čo mám robiť a nenechať sa rozptyľovať.

Raz som natrafil na článok vo svetských médiách, ktorý bol o jednej športovkyni, myslím, že to bola biatlonistka. Reportér sa jej pýtal, ako sa zvykne pripravovať na preteky. „Môj prístup je taký,“ odpovedala mu športovkyňa, „že počas prípravného obdobia nechcem robiť nič iné – sústredím sa výlučne na tréning a na čo najlepšie zvládnutie všetkých aspektov prípravy, ktoré sú potrebné. Potom keď príde deň závodu, som úplne pokojná, pretože viem, že som spravila absolútne maximum, ktoré sa dalo spraviť.“ Keď som to dočítal, inšpirovalo ma to – aha, svetský človek, ktorý dokonca súťaží v športe, ktorý nie je až taký populárny, je ochotný obetovať všetko pre úspech toho, čo robí. O čo viac by to tak malo byť u mňa, pri takejto dôležitej misii. Bol to ďalší krôčik k tomu, aby som usilovne pokračoval a zvýšil si svoje sústredenie pri práci pre firmu.

Keď som bol na služobnej ceste v USA, bol som navštíviť praktizujúceho, ktorý býval v odľahlejšej oblasti, kde bývalo aj veľa ďalších zamestnancov firmy. Ostal som prekvapený, aká ďaleká to bola cesta: najprv som išiel jedným vlakom z centra mesta a potom som musel rýchlo prebehnúť cez nádražie, aby som stihol ďalší vlak, ktorým som potom šiel asi dve hodiny. Uvedomil som si, že niektorí praktizujúci musia dochádzať aj viac ako dva a pol hodiny do práce, a to niekedy až šesťkrát do týždňa. Skĺbiť to s rodinou a praktizovaním často vyžadovalo nadľudské úsilie, nehovoriac už o zložitých problémoch, ktoré museli riešiť vo svojej práci. Vtedy som si uvedomil, že som existenciu našich veľkých Dafa projektov ako sú médiá alebo Shen Yun bral trochu ako samozrejmosť, niečo čo proste vzniklo a tak to tu máme. A že čínski praktizujúci, ktorí väčšinou stáli pri ich zrode, sú proste takí, obetujú tomu všetko a nie je to pre nich až taký problém. Keď som ich ale spoznal bližšie, mal som možnosť si uvedomiť, že tak to nie je. Že každý praktizujúci má aj svoju ľudskú stránku, ktorá túži po dobrom živote, ale v kritickom čase sa niektorí rozhodli to odsunúť nabok a obetovať sa pre Dafa projekty. A že vďaka týmto obetiam niekoľko desiatok praktizujúcich, takých ako sme my, tu dnes môžeme mať média a ďalšie veľké projekty. Nemôžem to teda brať ako samozrejmosť – naopak, je treba si to vážiť a využiť príležitosť pripojiť sa k tomu a ďalej to rozvíjať.

Môj vzťah k firme takisto prechádzal vývojom. V mojej profesijnej oblasti je trošku netypická situácia v tom, že je viac pracovných ponúk ako uchádzačov, a preto vzťah medzi firmou a zamestnancom zvykne byť rovnocenný – ja spravím prácu, ty mi dáš peniaze, a sme si „fifty-fifty“. Uvedomil som si, že aj v mojom prípade som to podvedome tak trochu bral. Neskôr som však tento koncept musel opustiť. Pamätám sa, ako vo firme zdieľali pochopenia dvaja reportéri, ktorí sa práve vrátili z Hongkongu. Boli tam veľké demonštrácie, pri ktorých, ako sme sa dozvedeli, policajti dokonca strieľali po ľuďoch gumovými nábojmi; nejde o smrteľné rany, ale dostať takýto zásah je údajne veľmi bolestivé. Veľmi sa ma dotklo, čo povedal jeden z našich reportérov: „Človek má niekedy pocit, že by bol radšej keby ho zastrelili, ako nechať sa trafiť tým gumovým nábojom a potom byť v tej bolesti!“ Videl som, koľko museli iní praktizujúci obetovať a možno aj riskovať svoj vlastný život!

Uvedomil som si, že táto firma je niečo oveľa viac ako ja a začal som viac premýšľať o tradičnej čínskej kultúre a jej koncepte lojality. O tom ako napríklad generál slúžil cisárovi alebo vojak slúžil svojej vlasti. Napadla mi myšlienka: „Ja som vlastne tiež len taký sluha, slúžim firme a to je moje poslanie. Áno, to je vlastne aj to čo chcem.“ Ako táto myšlienka vystúpila, pocítil som silnú energiu, akoby mi niekto na vyšších úrovniach pritakával: „Áno, je to tak, to si dobre povedal.“ Cítil som, ako sa odstránil kus mojej arogancie. Uvedomil som si, že koncept služby nie je o stratení nejakej osobnej slobody, pretože toto usporiadanie mi naopak dáva možnosť, že väčšinu dňa robím presne to, čo by som tak či tak chcel robiť. Je to skôr o správnom uvedomení si svojej úlohy a sústredia sa na to, čo je dôležité.

Pri mojej poslednej návšteve New Yorku som sa bol v nedeľu prejsť k pobrežiu a trochu si oddýchnuť. Bolo zamračené, pochmúrne počasie, a odrazu ma prepadol obrovský pocit samoty, ako keď je človek dlhodobo niekde ďaleko preč a nemá pri sebe žiadneho blízkeho človeka. Potom mi napadla myšlienka: „A prečo sa vlastne trápiš, aj tak o tom nikto nevie.“ Tak som ten pocit smútku a samoty silnou myšlienkou odohnal a na moje prekvapenie to bolo naozaj preč. Uvedomil som si, že ten qing za tým bol len také niečo ako oblak, ktorý človeka zahalí, ale ako praktizujúci tomu nemám venovať pozornosť a nemám sa tým nechať ovplyvniť.

V nedávnej dobe zomrel jeden náš spolupracovník, ktorý bol na dosť vysokej pozícii a osobne som ho poznal. Čo sa ma dotklo, keď som nad tým uvažoval, bolo to, že som si uvedomil, že on nebol až tak oveľa starší ako ja. Možno sa aj lepšie kultivoval a predsa už nemá možnosť ďalej pracovať na spáse ľudí a získať tak ďalšiu cnosť. Ja mám stále šancu tu byť ako učeník Falun Dafa a mám ďalšie príležitosti pracovať na svojej misii a na kultivácii. Mám to brať ako samozrejmosť? Prvýkrát v živote som mal pocit, že nie, že nemám. Je to skôr veľké milosrdenstvo Budhu, že môžeme žiť v tejto dobe a robiť veci, ktoré robíme. Je to niečo, čo si musíme vážiť a byť za to vďační.

Moje doterajšie pôsobenie v mediálnej firme bolo ako také veľké cvičenie – či dobre chápem princípy Fa, či sa dokážem sústrediť na to, čo je dôležité, či vidím podstatu problému a viem ho dobre vyriešiť, a či dobre chápem svoju rolu. Nie vždy išlo všetko hladko a boli aj obdobia, keď som si nedokázal udržovať svoje sústredenie či usilovnosť. Vtedy mám cieľ rýchlo sa vrátiť späť a pokračovať ďalej.

Ďakujem všetkým za podporu. Ak vidíte niečo nesprávne, poukážte na to prosím.