Česko-slovenská Konference Falun Dafa 2007: Organizovanie Celosvetovej štafety s pochodňou za ľudské práva

Od praktizujúcej zo Slovenska

Vážený Majster, vážení spolupraktizujúci,

rada by som sa s Vami podelila o moju skúsenosť s pripravovaním Celosvetovej štafety za ľudské práva.

Predtým, než som sa do organizovania zapojila, začínala som mať silný pocit, že sa chcem činiť oveľa lepšie a udržiavať krok s nápravou Fa. Pri čítaní e-mailov o tom, že takáto akcia sa bude pripravovať aj na Slovensku, som sa teda bez zbytočných váhaní rozhodla zapojiť. Na začiatku sme boli myslím iba dvaja, ale postupne, ako sa naše pochopenia zvyšovali, pripájali sa aj ďalší praktizujúci.

Mojou úlohou bolo telefonovať osobnostiam a zorganizovať hudobný koncert. Zo začiatku to bolo pre mňa pomerne dosť náročné. Pred každým telefonátom som si musela prečítať kúsok Fa alebo VSM a aj keď som vedela jasne prečo to robím, cítila som, že ma silne ovláda nejaká pripútanosť. Po ďalších dňoch telefonátov sa mi ukázalo, že to bola pripútanosť seba potvrdzovania, keďže som sa viac sústredila na to, ako vyznie môj hlas a či to poviem správne, ako na svoje myšlienky počas rozhovoru. Tak som sa snažila pôsobiť láskavo, zdvorilo či inteligentne, že som zabúdala na vnímajúcu bytosť, s ktorou som telefonovala. Keď bol rozhovor menej úspešný, teda keď som mala dojem, že som osobe neobjasnila pravdu dostatočne alebo dokonca vôbec, úplne hlboko v duši ma to v skutočnosti trápilo kvôli sebe, pretože môj telefonát nebol úspešný a ja som nepodala výkon, aký som mala. To bola jedna z prvých vecí, ktorú som si uvedomila. Časom sa mi túto pripútanosť podarilo na vtedajšej úrovni odstrániť.

Ako dni plné telefonátov plynuli, nové pripútanosti vyskakovali takmer po každom druhom telefonáte. Zaujímavé bolo tiež telefonovanie známym osobnostiam; vtedy som vôbec nemyslela na to, aká je slávna, pretože by to len vytvorilo zbytočné prekážky. Veď čo je to byť slávny na tomto malom zrniečku prachu? Boli to vnímajúce bytosti, ktoré bolo treba spasiť.

Sústavnejším telefonovaním a rozosielaním mailov som si stále viac a viac uvedomovala vzácnosť tejto úžasnej príležitosti a moje pochopenie sa zvyšovalo. Nebolo to teda tak, že som si na začiatku myslela, že moje pochopenie tejto akcie je také dobré, preto sa do nej zapojím. Práve naopak. Bolo to iba malé, nepatrné zrniečko pochopenia na konci podujatia. Štafeta s pochodňou mohla osloviť široké vrstvy, či už hercov, dekanov, spevákov, lekárov, cirkevných predstaviteľov, moderátorov, občianske združenia, alebo samozrejme športovcov..... mohli sme osloviť takmer kohokoľvek a stále to bolo na mieste, stále sme to vedeli vhodne prispôsobiť k danej profesii.

Prirodzenou cestou, keďže som sa ešte ako svetský človek veľmi zaujímala o hudbu, popri oslovovaní hudobníkov a kapiel, som vedela, že zorganizovanie koncertu je moja povinnosť a zodpovednosť. Postupom času sa to vyvíjalo tak dobre, že ku koncu sme mali dokonca problém s veľkým počtom kapiel.

Približne dva týždne pred Štafetou za ľudské práva sa mi začalo telefonovať trošku ťažšie a moje myšlienky zleniveli. Vtedy som sa poriadne pozrela do seba a kládla si otázky prečo sa mi už nechce telefonovať? Prečo zbytočne zvažujem, či mám práve tejto osobe zavolať? Prečo nevyužívam čas? A objavila som číru sebeckosť. So sebeckosťou sa stretávam často v podobe rôznych iných pripútaností ako napr. žiadostivosť, závisť, lenivosť atď., ale vtedy som zoči-voči narazila na hlbokú podstatu svojej ľudskej stránky- na sebectvo. Mala som pocit, že som odhalila priamo základňu všetkých pripútaností. Pri jeho odstraňovaní mi pomáhalo VSM a samozrejme čítanie Fa, najmä Majstrova prednáška z Vyučovania Fa v hlavnom mesta USA, 22. júla 2007 :

„.... Hoci bohovia, ktorí zostúpili do Troch ríš, prišli z rôznych úrovní, každý z nich prišiel do ľudského sveta iba vďaka tomu, že mal pevnú vieru v Dafa a v nápravu Fa. Chceli sem prísť, aby získali Fa a zároveň pomohli pri šírení Dafa. Takže čo sa týka týchto bytostí, bez ohľadu na ich úrovne, ich pevné spravodlivé myšlienky sú mimoriadne vzácne. Pretože ako vidno z nebeských ríš, ľudstvo a ľudská spoločnosť skutočne vyzerá strašidelne, a navyše bohovia mohli vidieť ľudské bytosti v ich najhoršom čase. Mali dosť odvahy, aby zostúpili, kvôli ich pevnej viere v Dafa a ich presvedčeniu, že Dafa určite uspeje (nadšený potlesk) a že náprava Fa určite uspeje, a vďaka tomu mali božskú odvahu prísť do ľudského sveta. Nehovorím o učeníkoch Dafa ani o študentoch, ktorí získali Fa v rozličných obdobiach, ale o terajšej celkovej situácii ľudskej rasy. Mnohé bytosti a mnohé veci v ľudskej spoločnosti sa zmenili. Keď sú pred nami takéto bytosti, musíme konať, musíme ich zachrániť.“

Niekedy, keď som sa už cítila vyčerpane, vysielala som na odstránenie sebectva a veľmi to pomáhalo. V tej chvíli som si ani nevedela predstaviť zachovať sa inak- pri takých výnimočných príležitostiach, ako bola aj Štafeta za ľudské práva, si proste praktizujúci nemôže nechať ujsť ani najmenšiu príležitosť a jednoducho musí splniť to, čo sľúbil. Nie je tu iná cesta, existujeme aby sme spasili vnímajúce bytosti, nie sme tu kvôli potvrdzovaniu našich pripútaností, ktoré sme získali počas pobytu na Zemi. Našou úlohou je spasiť ich čo najviac.

V deň Štafety mi však zrazu všetky tieto pochopenia akoby „vyfúkol vietor z hlavy“. Stále som nebola pevne rozhodnutá, že moderovanie večerného koncertu „zvládnem“ a zrazu mi nič nedávalo zmysel. Celý ten čas som úplne odmietala, že by to mohlo byť zasahovanie. Potom, ako som ležala na operačnom stole a pomáhala pri simulácii, ktorá sa stretla s nepochopením, pochopila som, že táto cesta nevedie nikam a že musím urobiť odvážny a rázny krok vpred a odstrániť strach. V mysli som sa pevne rozhodla, že dokončím to, čo mám. Koncert nakoniec prebehol veľmi dobre, pričinilo sa o to aj to, že takmer celý deň sme na mieste konania VSM, rozdávali letáčiky, objasňovali pravdu a púšťali Dafa hudbu. Moderovala som ho spolu s ďalším praktizujúcim z Čiech takmer bez žiadnej trémy, pretože som vedela, že to je proste moja povinnosť a nie je nikto iný, kto by to mal spraviť.

Po skončení celej akcie som si uvedomila, že som sa mohla činiť lepšie, pretože takáto príležitosť sa už nikdy nikdy nezopakuje.