Príbeh za čínskymi "hygienicky nezávadnými" jediacimi paličkami - odhalenie praxe otrockej práce v čínskych pracovných táboroch

(Clearwisdom.net) Čínsky paličkový príbor je používaný v menších pouličných reštauráciách v Číne pod označením "hygienické" paličky. Čínske reštaurácie v zahraničí ich používajú tiež. Paličky sa nachádzajú buď v škatuli, alebo sú balené jednotlivo s nápisom: "Hygienicky zabalené, pre vašu bezpečnosť". Podľa jednej štúdie v Číne sa viac ako 80% paličiek nikdy nesterilizuje. Ostrá konkurencia na trhu spravila nemožným pokryť všetky náklady, takže niektoré podniky začali obchádzať sterilizáciu. Ďalšie používajú horiacu síru na vybielenie paličiek, aby vyzerali krajšie, hoci poznajú jedovatosť síry. Tak sa minimalizujú náklady a zvyšuje sa zisk, nejaká práca sa realizuje vo väzeniach a pracovných táboroch, kde nie je žiadna kontrola nad hygienickými opatreniami.

(1) Výroba "hygienických" paličiek v ústave na prevýchovu prácou v meste Peking

Existujú dôkazy, že odbytové oddelenie ústavu na prevýchovu prácou - nútený pracovný tábor oblasti Daxing v Pekingu núti zadržiavaných k extrémne dlhým pracovným časom pri výrobe "hygienických" paličiek, približne od 6.00 hodiny ráno do 21.00 hodiny, často dokonca do polnoci. Vyrábané paličky majú od "hygienicky nezávadných" dosť ďaleko. Desiatky zamestnancov je nahnaných do jednej malej miestnosti a paličky, ktoré majú byť zabalené ležia po celej podlahe a často ich posúvajú sem a tam. Zadržaní musia zabaliť paličky do lepenkových škatúľ s etiketou oddelenia pre hygienu a prevenciu proti epidémii, hoci ani oni sami nespĺňajú hygienické predpisy. Mnohí majú na tvári vyrážky, škrabance, niektorí sú drogovo závislí alebo majú pohlavné choroby. Výnos z práce v pracovnom tábore slúži policajtom tábora ako zdroj príjmu.

Praktizujúci Falun Gongu* pán Yu Ming, bývalý vedúci jednej továrne na oblečenie v meste Liaoyang provincie Liaoning, napísal: "V nútenom tábore Tuanhe v oblasti Daxing mesta Peking som musel na odbytovom oddelení pracovať od skorého rána do polnoci, aby mohli policajti zarobiť dosť peňazí. Hlavná práca sa skladala z balenia "hygienických" alebo "paličiek na jedno použitie". Tieto paličky tým napĺňali "štandard hygieny" a predávali sa do menších reštaurácii. Za jednu škatuľu paličiek dostal človek približne 6 jenov. Každý zadržaný v tábore mohol za deň vyrobiť približne 3 škatule, pričom jedna pracovná skupina mala približne 160 ľudí. Človek si môže vypočítať, koľko peňazí jedna pracovná skupina každý deň zarobila pre týchto policajtov."
[zdroj:http://search.minghui.org/mh/articles/2004/2/8/66823.html]

Pán Yu napísal tiež: "Obydlia zadržaných slúžili zároveň ako pracovné miesto. Pretože boli veľmi preplnené, ležali paličky všade po zemi. Niekedy padli nejaké aj do otvoreného záchodu, ale nikto sa o to nezaujímal. Jednoducho ich vybrali a zabalili, počet bolo nutné presne dodržať, ani jedna palička nesmela chýbať. Polícia to sledovala veľmi presne, ale zadržaní si nesmeli nikdy umývať ruky. Väčšina zadržaných boli drogovo závislí alebo prostitútky, neboli samozrejme žiadne lekárske vyšetrenia, nech mal človek hepatitídu alebo pohlavnú chorobu. Každý zadržaný, ktorý ešte dýchal, bol prinútený pracovať. Aj takí, ktorých celé telo bolo pokryté škrabancami. Dotýkali sa paličiek svojimi infikovanými rukami." "Kto bol príliš pomalý, alebo ten, kto nemohol dodržať kvótu, ktorú predpísali policajti, bol policajtmi alebo inými zadržanými bitý, musel stáť na voľnom mieste po dlhý čas bez pohybu alebo mu nedovolili za trest spať. Každá skupina a každá cela bola infikovaná všami, zadržaní však mali sotva možnosť sprchovať sa. Dozorcovia dávali pozor, s putami na ruky a elektrickými obuškami. Mnoho zadržaných sa po niekoľkých mesiacoch zadržiavania ani neodvážilo zodvihnúť hlavu, aby sa pozreli na nebo."

Praktizujúci Falun Gongu, pán Gong Chengxi študoval vo vyššom semestri Manažment na pekingskej univerzite pre politiku a právo, kempus Changping. Bol hovorcom študentského spolku a predsedom triedy, pozerali sa na neho ako na vzorného študenta a mal vynikajúci akademický základ. Kvôli prenasledovaniu Falun Gongu ho uvoľnili z vyučovania, pretože nechcel konať proti svojmu svedomiu.
(Zdroj: http://www.clearwisdom.net/emh/articles/2004/2/20/45228.html)

V jednom článku, ktorý napísal pre Clearwisdom.net, hovorí pán Gong o prenasledovaní praktizujúcich Falun Gongu na oddelení odbytu v Pekingu. Spomenul tiež "hygienické" paličky. "Skoro ráno na Čínsky nový rok, 23. 1. 2001 sme boli spolu s ďalšími štyrmi praktizujúcimi Falun Gongu spútaní vyšetrovacou väzbou mesta Changping a v policajnom aute nás previezli na odbytové oddelenie nútených prác v Pekingu, neďaleko od pracovného tábora Tuanhe v oblasti Daxing. O niekoľko dní neskôr nám rozkázali, aby sme balili paličky na jedno použitie. Hoci na obale bolo napísané: "hygienické", nepoužívali sa vôbec žiadne hygienické opatrenia. Všetci zadržaní, aj tí s hepatitídou a pohlavnými chorobami robili túto prácu. Nežiadali nás a ani nám nedovolili umývať si ruky. V jednej miestnosti, ktorá bola napchatá 40 ľuďmi ležali paličky na zemi a na posteliach. Miestnosť bola vysypaná pilinami. Sanitárne pomery v miestnosti boli katastrofálne. Každý dostal len zrána a poobede niekoľko minút času, aby sa umyl a išiel na záchod. Hneď ako sa v pobytovej miestnosti človek posadil, polícia sa rozkričala a prinútila všetkých, aby išli von a vytvorili rady. Po dlhý čas sme sa nemohli sprchovať. Až keď sa správa tábora dozvedela, že máme všetci vši, smeli sme sa po prvýkrát osprchovať. Potom poslali desiatky ľudí do jednej miestnosti, kde boli len dve sprchy - iba na niekoľko minút. V lete 2002 vypukla na oddelení odbytu epidémia hepatitídy."

Ďalej zo svedectva pána Gong: "Aby dosiahli maximálny zisk, obmedzilo odbytové oddelenie voľný čas pracovníkov. Kvóta na osobu bola 7.500 až 10.000 párov paličiek. Hoci človek pracoval od 6.00 hodiny ráno do 24.00 večer, túto kvótu nebolo možné dosiahnuť. Okrem našich hrozných bolestí chrbta sme museli znášať aj slovné nadávky a údery od policajtov a ich pomocníkov. Počas jedného mesiaca, ktorý som strávil na odbytovom oddelení, bol každý deň rovnaký. Starší praktizujúci, Dao Wanhui, Yang Juhai, Li Xieliang, Chen Jingjian a Jia Lin sa pokúšali pracovať ako rýchlo len mohli, ale stále nemohli dosiahnuť túto kvótu. Preto vedúci pracovnej jednotky nariadil, že musia v ľadovom počasí vonku sedieť na betónovej zemi a tam po niekoľko hodín pracovať. Ak ani potom nedosiahnu kvótu, obmedzia im spánok a budú môcť spať len 3-4 hodiny v noci."

Aj Jing Yuan podáva informácie o odbytovom oddelení v pekingskom úrade pre prevýchovu prácou: "Na odbytovom oddelení sme museli vstávať o 6.00 hodine ráno. Ak sa to človeku nepodarilo, zbili ho. Dvakrát za deň, raz po prebudení a raz večer, pred spaním, boli hlásenia. Človek musel natiahnuť ruky nad hlavu a kľaknúť si na zem. Kto túto pozíciu nedržal dobre, bol zbitý. Po raňajšom hlásení mohol ísť človek na záchod a umyť sa. Ale v umyvárni pre viac ako 30 ľudí bolo len 5 či 6 záchodov. Používanie záchodu dostalo označenie "sadnúť-očistiť-vstať" a každý na to dostal len niekoľko sekúnd. Kto musel ísť nutne na toaletu, potreboval na to povolenie veliteľa izby. Ak mal tento zlú náladu, mohol na to človek zabudnúť. Ešte horšie bolo, keď velitelia izieb používali toaletu, pretože ju používali dlhý čas. Splachovanie tiež nefungovalo úplne a policajti nechali ísť len trocha vody, takže tam len kvapkala. Z tých 30 ľudí na jednej izbe mohol ísť vedúci na záchod ako prvý. Celkový čas pre toaletu a umývanie bolo 10 minút na každú izbu, pričom každý sa tlačil, aby dostal miesto. Kto nebol dostatočne priebojný, nemal nikdy možnosť umyť sa alebo ísť na toaletu. Rovnako to bolo aj so sprchovaním. Bolo normálne, že novopríchodzí nedostali žiadnu šancu, aby sa umyli alebo išli na toaletu. V horúcom lete potom človek hrozne smrdí, keď sa po 7-8 dňoch neosprchuje."

Jing Yuan tiež píše: "Na odbytovom oddelení musel každý sedieť a jesť vonku, okrem doby, keď pršalo (správy hovoria, že od októbra 2001 sa jedlo vnútri). Pred jedlom musel každý recitovať odsek z rozkazu č. 23. Na obed, v letnej horúčave, sedeli na páliacom slnku skupinky učupených ľudí a hrýzli tvrdý chlieb a pili zeleninovú polievku s červíkmi a hrozne sa potili. Človek mal na jedenie 5 minút času. Ak to nestihol, musel vyliať misku."

Jinag Yuan hovorí: "Cez deň pozostávala hlavná práca z balenia paličiek do lepenkových škatúľ v nadpisom "sterilizované vysokou teplotou" alebo "hygienické paličky". Ruky, ktorými sme sa museli dotýkať paličiek boli mimoriadne špinavé a nikdy sa neumývali, ani po toalete alebo vysmrkaní sa. Bolo ťažké dostať pitnú vodu, na vodu na umývanie rúk sa nedalo ani pomyslieť. Paličky ležali na špinavých posteliach a na zemi. Ten, kto kedy videl toto miesto, sa už nikdy neodvažoval použiť takzvané "hygienické paličky". Aj keď si človek túto scénu čo i len predstaví, cíti hnus. Denná norma bola veľmi vysoká. Človek musel hneď po rannom vstaní začať pracovať. Nebola žiadna obedňajšia prestávka. Koniec práce bol obvykle medzi 19.00 a 20.00 hodinou, ale často až o polnoci. Zadržaní museli pomáhať aj veliteľovi izby, aby dosiahol kvótu. Niektorí vedúci izby vôbec nepracovali a robili to svojej skupine ešte ťažším.

(2) Hygienické paličky a náradie na opekanie, vyrábané v nútenom pracovnom tábore Shuangkou mesta Tianjin

V jednom liste pre Clearwisdom.net píše praktizujúci Falun Gongu, bývalý zajatec núteného pracovného tábore Shuangkou v meste Tianjin: "Kvôli zlým životným podmienkam malo 90% zadržaných svrab. Moje ruky, nohy a vrchná časť tela bola infikovaná." V liste ďalej píše: "Polícia odo mňa požadovala, aby som balil paličky do lepenkových škatúľ. Občas som musel vyrábať aj ražne na zeleninu z bambusu. Mnoho praktizujúcich v pracovnej skupine malo svrab. Mnohí mali kvôli infekciám pod svojimi nechtami hnis, ktorý prichádzal priamo do styku so stravou a bambusovými ražňami, pretože žiadne rukavice samozrejme neboli k dispozícii. Pracovný tábor sa nezaujímal o život praktizujúcich alebo o zdravie konzumentov. Výrobky na žiaden pád nespĺňali hygienický štandard. Ešte nepredstaviteľnejšie bolo, že v tej istej miestnosti sa vyrábalo jedlo a ohňovzdorné závesy zo sklených vlákien. Takže celá izba bola naplnená čiastočkami sklených vlákien. Normálna kvóta množstva bola 170 kusov za deň, ale oni od nás žiadali, aby sme vyrobili 390 kusov za deň. Kto nebol dosť obratný, musel pracovať do skorých ranných hodín. Keď prišli na inšpekciu "prestavení", napísali do správy policajti len 170 kusov a pustili každého podľa predpisov z práce, ale na ďalší deň musel človek kvôli tomu vstávať už o 2:00 ráno. Praktizujúcim, ktorí nespolupracovali, ešte zvýšili kvóty. Zadržaní, s ktorými takto zaobchádzali, za to nikdy nedostali žiadne odškodnenie."

(3) Jediným hygienickým predpisom pre paličky v pracovnom tábore Dalian je, aby sa do škatúľ nedostali žiadne vlasy.

Nútený pracovný tábor v meste Dalian v provincii Liaoning vykonáva rovnakú prácu a paličky exportujú do Japonska. Hovorí sa, že jediným hygienickým predpisom bolo, aby sa do škatúľ nedostali žiadne vlasy.

Okrem paličiek sa vyrába v pracovnom tábore v meste Dalian celá rada lacných výrobkov, napríklad výšivky, suché kvety, ručne vyrábané vlnené kabáty a gombíky. Pracovný tábor Shibali v meste Xuchang, provincia Henan vyrába vlasové výrobky, nástenné obrazy, ozdoby a výšivky. Zadržaní majú dlhý pracovný čas. Kto nedosiahne požadovanú kvótu, musí znášať celú škálu mučenia, o ktorej má civilizovaný svet sotva predstáv.

anglická verzia: http://www.clearwisdom.net/emh/articles/2004/3/25/46394.html
čínska verzia: http://www.minghui.ca/mh/articles/2004/2/25/68449.html