(Clearwisdom.net) Žil raz človek menom Süe Tchan, ktorý študoval spev u Čchin Čching-a. Po určitom čase štúdia ho požiadal, aby sa smel vrátiť domov, pretože si myslel, že sa už naučil od Čchinga všetko, čo sa dalo. Avšak nebolo to tak.
Čching sa nenahneval, ani nezastavil Tchana. Namiesto toho preňho Čching usporiadal rozlúčkovú hostinu na predmestí. Na hostine Čchin zaspieval smútočnú pieseň. Pieseň bola taká nádherná, že neďaleký les prestal šumieť a oblaky na nebi zastali a počúvali.
Tchan sa cítil hlboko zahanbený. Uvedomil si, že bol arogantný a že stále má pred sebou dlhú cestu, kým pochopí mnohé Čchingove schopnosti. Preto sa svojmu učiteľovi ospravedlnil a poprosil ho, či by uňho mohol aj ďalej študovať. Odvtedy sa nikdy neodvážil požiadať ho, či by sa mohol vrátiť domov.
V skutočnosti bez ohľadu na to, či je to umenie, zručnosť, kultivácia alebo vedomosti, všetko je pre ľudí bezhraničné. Samoľúbosť a arogancia budú človeka len obmedzovať a zabránia mu v napredovaní. Iba ak má človek mimoriadne skromné a úctivé srdce, môže dosiahnuť svoj cieľ v štúdiu. Tí, čo sú naozaj schopní, sa nemusia chvastať, ľudia ich schopnosti uvidia. Naopak, tí, čo sú arogantní a chvastajú sa, nie sú hodní svojich mien a titulov.
Zdroj: http://www.clearwisdom.net/emh/articles/2007/3/10/83381.html
* * *
Můžete tisknout a rozšiřovat všechny články publikované na Clearharmony a jejich obsah, ale uvádějte prosím zdroj.
více ...