Česko-slovensko-vietnamská konference výměny kultivačních zkušeností 2023: Ako sa snažím šíriť pravdu

Vážený Majster, milí praktizujúci.

Som praktizujúci Falun Dafa zo Slovenska. Idem sa s vami podeliť o môj prístup k objasňovaniu pravdy.

Odkedy som sa spoznal s ostatnými praktizujúcimi, zúčastňujem sa spoločných Hong Fa na rôznych miestach Slovenska i v Čechách. Obyčajne sa premiestňujem vlakom, a to platí aj pre iné aktivity, ako sú cvičenia, konferencie, roznášanie letákov a pomoc pri úžasnom projekte nášho Majstra – Shen Yun.

Rád by som sa s vami podelil o niekoľko skúseností z vlaku.

Niekedy, keď v sobotu nejdem na Hong Fa, chodievam do Žiliny s jednou praktizujúcou z Honkongu a jej synmi cvičiť alebo študovať Fa. Raz, keď som sa vracal rýchlikom domov, posadil som sa do posledného vagóna a posledného kupé. Po štarte, asi za sedem až osem minút, prišla sprievodkyňa. Keď ma skontrolovala, či nie som čierny pasažier, prišiel som s nápadom, či by sa neposadila na kus reči. Vraj nemôže, pretože pravdepodobne vo vlaku nefunguje hlásenie, tak s tým musí ísť niečo spraviť. „Najbližšie hlásenie bude až pred Bystricou, tak si tu môžete overiť, či to naozaj nefunguje,“ hovorím. „Máte pravdu,“ odpovedala, sadajúc si oproti a hneď mi nahrala na smeč.

Spýtala sa: „Čo ste robili v Žiline?“ Takže zostávajúcich dvadsať minút som mal možnosť obšírne jej povedať o Dafa, cvičení, prenasledovaní aj o petícii. Bol som milo prekvapený, s akým záujmom ma počúvala a hneď si webovú stránku Falun Dafa vyhľadala v mobilnom telefóne. „Vidím tu aj petíciu. A určite si Čuan Falun prečítam,“ povedala na nástupišti, keď som doma vystúpil. Bol to vhodne využitý čas a verím, že si pre seba vybrala dobrú budúcnosť.

Keď som jedného rána z osláv Dňa Falun Dafa v Brne cestoval vlakom na oslavy do Bratislavy, miestenka ma doviedla k dvom oproti sebe sediacim ľuďom, vášnivo hrajúcim karty. Ako som sa neskôr dozvedel, bola to vrchná sestra v sociálnom zariadení v Prahe so svojím priateľom. Zdalo sa byť nepravdepodobné objasniť im pravdu, tak som k ich vzájomným kartovým prekáračkám sem tam prehodil nejakú vtipnú poznámku.

Nakoniec sa čas naplnil. „Pracujete v Brne?“ opáčila hlavná sestra, netušiac, ako mi nahrala. S radosťou som im opísal moju návštevu Brna, sprievod, drakov, levov, bubeníčky, tanečníčky, skrátka celú tú nádheru a zoširoka objasnil pravdu o prenasledovaní. Vraj o tom nikdy nepočuli, ale hneď obaja túto hrôzu odsúdili. Potom sa opäť vrátili ku kartám, no prerušil ich telefonát dvanásťročného vnúčika, za ktorým išli na návštevu. Podotkol som, že aj my máme dvanásťročnú vnučku, a pritom to asi aj zostane, keďže syn má už päťdesiattri rokov. Nastalo chvíľu ticho, kým vyhŕkla: „Tak koľkože rokov máte vy?“ „Ja som ročník štyridsaťpäť,“ hovorím. Nuž, taký výraz prekvapenia som naživo ešte nevidel, snáď len vo filme. Toto prekvapenie trvalo dosť dlho, za občasného šepotania: „Myslela som, že máte tak päťdesiatosem rokov.“ Teraz som bol prekvapený ja, také nízke číslo som naozaj nečakal.

Okamžite bolo však jasné, že veľkolepú metódu Falun Dafa začala vidieť v úplne inom svetle. „Poviem o tom každému v práci, aj známym, aká je to úžasná metóda,“ pridala, keď som vystupoval na perón. Myslím, že táto dáma to trochu prehnala, ale zamyslel som sa, prečo nás bežní ľudia takto vidia. Uvedomil som si, že praktizujúcich, ktorých poznám napríklad päť rokov, sa mi zdajú stále rovnakí. To isté platí aj o tých, ktorých poznám viac ako desať rokov, sú akoby sviežejší a mladistvejší. Akoby vôbec nestarli. Nie je to v podstate to isté? Takto sa vlastne na zovňajšku praktizujúcich prejavuje sila Dafa a to, aké veľké veci sa udejú v našich ostatných telách, záleží na nás samotných. Vďaka, ctený Majster.

Dovoľte mi odskočiť teraz z vlaku do auta. Na Veľkú noc nás navštívili švagrovci, a vtedy uzrel svetlo sveta nápad ísť spolu do jedného tatranského hotela, ktorý už poznali. V utorok som tam zavolal a mali ešte dve voľné izby s výhľadom na Kriváň. Tak sme v stredu nasadli do auta a vyrazili. Deň bol celkom pekný, cesty neboli preplnené, no ako sa schádza z Kraľovian k vodnej nádrži, v protismere boli do polovice jazdného pruhu zátarasy na dosť dlhom úseku. Odrazu sa spoza nich vyrútil veľký kamión, ktorý okupoval dobrú polovicu nášho pruhu. Za volantom sedel švagor a vôbec nereagoval. Vraj sa díval do spätného zrkadla, či niekoho nebrzdí. Ja som sedel s manželkou vzadu a pozeral sa na rútiaci sa kamión. Vôbec som nebol vystrašený, no keď sa zdalo, že už vylezie na našu kapotu, švagriná vpredu niečo zakričala a auto v stotine sekundy spravilo neuveriteľne rýchlu myšičku doprava a kamión sa nás ani nedotkol. Vôbec neviem, či som stihol vysielať spravodlivé myšlienky, asi nie, no viem, že nás zachránil náš ctený Majster. Z hĺbky srdca mu za to ďakujem. Bolo to úplne neuveriteľné, nazval by som to zázrakom.

V hoteli som potom za tri dni porozdával letáky, papierové lotosy a objasnil pravdu všetkým, od upratovačky cez recepciu, barmanov, obsluhujúci personál až po šéfkuchára. Hoteloví hostia boli väčšinou rodičia s malými deťmi a ľudia mojej krvnej skupiny, nuž som rozmýšľal ako ich osloviť, aby som nenarušoval ich dovolenku. Neviem či to bolo dobre, ale vyriešil som to nasledovne: Na ôsmom poschodí bola recepcia s papagájmi a s preskleným výhľadom na terasu a Kriváň. Obliekol som si žlté tričko s nápismi a na terase som si zacvičil najskôr prvé, tretie a štvrté cvičenie, a potom hodinovú dvojku. Niektorí hostia sedeli za sklom s papagájmi, a niektorí sa išli pozrieť z terasy na Kriváň. Takže som bol viditeľný z vnútra aj na terase. Potom som prešiel do wellness areálu, kde som si sadol do meditácie. Pred seba som si položil A4 leták „Falun Gong – tradičné meditačné cvičenie a učenie zdarma“. Manželka, ktorá tam relaxovala, povedala, že najskôr ľudia pozerali, čo sa to deje, no potom prišli a prečítali si leták, čo ma veľmi potešilo. Prišli tiež štyria plavčíci a nejakí maséri.

Na druhý deň sa na mňa ľudia usmievali a familiárne ma zdravili. Takže myslím, že aj takto sa do povedomia dostala mnohým hosťom existencia tejto veľkolepej metódy kultivácie. Mrzí ma len, že som petičné hárky zabudol doma. Nabudúce chcem byť v tomto dôslednejší.

Hong Fa sa konajú väčšinou na tých istých miestach, vo väčších mestách, takže som sa rozhodol spraviť sólo Hong Fa vo svojom okolí. Kúpil som si rozkladací stolík, dal si vytlačiť bannery, praktizujúci mi dali letáčiky aj lotosové kvietky. Ďakujem za to slovenským, českým a vietnamským praktizujúcim.

Raz som sa rozložil pred východom a vchodom do jedného obchodu u nás v meste. Už pri rozbaľovaní stolíka prišiel ku mne taký zhruba päťdesiatnik z ochranky, akože mi pomôže pri rozbaľovaní a začal hundrať, že čo ja, z takého malého Slovenska, chcem dosiahnuť s Čínou. O chvíľu odišiel poupratovať vozíky, no vrátil sa, keď som bol už rozložený a postavil sa pred stolík. Zatrpknutým hlasom začal asi desaťminútový monológ, čo je to za petíciu, že prečo neboli petície, keď boli problémy v Kosove, Srbsku, Afganistane atď. Vtedy sa o to vraj nikto nestaral. Svoje dostali aj OSN, USA, naši politici a nepamätám si už, čo všetko ešte. Keď sa vyrozprával, odpútal sa od vozíka a zmizol v útrobách obchodu. Konečne som sa mohol venovať okoloidúcim. Vystúpenie ochrankára však ešte neskončilo. V určitých intervaloch sa objavoval pred východom s pohrdlivým úsmevom, krútiac hlavou, keď videl niekoho podpisovať petíciu. Odrazu prišiel ku mne, s takou prudkou otázkou, že kto to organizuje a koľko mi za to platia. Moja odpoveď ho zarazila: „Keďže sa venujem tejto kultivačnej metóde už niekoľko rokov, poznám problémy praktizujúcich v Číne, preto som si zakúpil všetky tieto veci, aby sa čo najviac ľudí dozvedelo o krutom prenasledovaní a odoberaní orgánov zaživa.“ A dodal som, že aj celá metóda je zdarma. A tu nastal zlom. „Tak potom klobúk dole, o tom som nevedel,“ povedal úplne iným hlasom.

Majster povedal:

„Ak budete v budúcnosti nasledovať požiadavky nášho Veľkého Zákona, kung, ktorý si vyviniete kultivačnou praxou, bude tiež takýto. S vašou stále sa zvyšujúcou silou kungu, energia vyžarovaná z kungu vo vašom tele bude tiež dosť mocná. Aj keď nie je až taká mocná, bežná osoba vo vašom poli alebo ľudia, ktorí sú okolo vás doma, títo ľudia budú umierňovaní.“ (Čuan Falun, Šiesta lekcia, Priťahovanie démonov čchi-kungom)

Mám dojem, že sa s ním stalo presne toto. Začal si čítať bannery jeden po druhom a jeho pohrdlivý úsmev razom zmizol. Keď si vzala jedna pani posledný lotosový kvietok, začal som baliť, a keď som vzal do ruky petičné hárky, tento človek pristúpil ku stolíku a naznačil, že chce podpísať petíciu. Nakoniec sme si priateľsky podali ruky, a i keď preňho neostal ani jeden lotos, tak si vzal letáčik a odpadnutú visačku z lotosu, ktorá ostala na stolíku. Neskôr, keď som bol potom v tomto obchode nakupovať a on mal službu, podal som mu lotosový kvietok, ktorý ho viditeľne potešil.

Inokedy bol zas u nás po dlhej dobe poriadny jarmok, tak som, samozrejme, využil možnosť objasňovať pravdu. Podpisy zaplnili iba jednu stránku, no aj tak som bol spokojný, pretože podpísali aj ľudia, ktorí doteraz obchádzali túto problematiku. Pri stolíku sa pristavili aj zo traja, ktorí prejavili záujem stretnúť sa v parku.

Hong Fa v Bytči mi podalo jasný dôkaz, aké dôležité je udržiavať si spravodlivé myšlienky. Rozložil som si petičný stolík s bannermi na autobusovej stanici, ešte netušiac, že asi štyri metre odo mňa je nenápadný vchod do nejakého bufetu. Tento vchod bol dočasnou baštou slušne podguráženého mladíka. Opakovane ku mne vyrážal, s pestrou náladovou paletou a so stále väčším obsahom alkoholu v krvi. Snažil som sa mať spravodlivé myšlienky, ale bolo s ním ťažké komunikovať, keďže preferoval monológ.

Jedna z prvých reakcií na banner s cenami za orgány bola: „Koľko mi dáte za orgán?“ Nedalo sa mu vysvetliť, čo ten banner hovorí, pretože jeho monológ sa motal okolo prvotnej reakcie. Stále som bol pokojný a po mnohých pokusoch vysvetliť mu, o čo ide, sa znova pobral do spomínaného vchodu. Tieto návštevy sa opakovali dobrú hodinu a vždy trvali niekoľko minút. Spomeniem iba zlomové body. Keď prišiel druhýkrát, zrazu mu zrak pristál na čínskych znakoch na mojom tričku a vybuchol: „My tu Číňanov nechceme! Ja mám známeho poslanca, však počkaj, on ti ukáže!“ A zmizol vo vchode. Odrazu zas prišiel s vetou: „Ukáž, ja ti to podpíšem! A keď ja začnem volať ľudí, tak o chvíľu budeš mať desať tisíc podpisov.“ Začal hlasno okoloidúcich verbovať na podpis petície. Asi traja na jeho podnet aj podpísali, ale v skutočnosti som vtedy nemohol objasňovať pravdu. Monológ ma prehlušil. Dal som mu potom letáčik a pohľadnicu, aby si to doma prečítal.

Doposiaľ som bol v pohode a on mal pred spravodlivými myšlienkami rešpekt, no v jednom z jeho ďalších vstupov som sa už začal obávať, pretože to trvalo dosť dlho. To sa okamžite premietlo na jeho správaní. Môj strach dostal krídla a on vybehol z bufetu, rozhádzal mi pohľadnice na stolíku, hodil naň pokrkvaný letáčik, ktorý som mu predtým dal a vrhol sa rukami na banner s témou „Zachránení vďaka petíciám“. Tu ma opustili spravodlivé myšlienky a zareagoval som: „Začínate byť nebezpečný, musím zavolať políciu.“ Zobral som mobilný telefón a on napodiv skrotol. Vrátil som sa k spravodlivým myšlienkam, povedal som, že políciu nejdem volať, a nakoniec si prišiel zobrať ten pokrkvaný letáčik, podali sme si ruky a on zaspal na svojom nástupišti, obklopený cestovnými taškami, čakajúc na nasledujúci spoj. Reálne sa mi potvrdilo, že len čo opustíme spravodlivé myšlienky, staré sily využijú medzeru a môžeme byť okamžite v problémoch.

Rád by som ešte pridal svoju nedávnu skúsenosť s mobilným telefónom. Práve som si išiel obúvať topánky a smeroval som na Hong Fa do Bytče, keď mi zazvonil mobilný telefón. Ozvala sa trochu nachladnutá pani, ponúkajúca nejaké krátkodobé dividendy. „Prepáčte,“ hovorím, „ale takýmito vecami sa nezaoberám.“ „A čím sa zaoberáte, ak sa smiem spýtať?“ neisto zahlásila. „Poznáte Falun Gong alebo Falun Dafa?“ Nepoznala, a už to išlo. Počúvala, pokiaľ som neskončil. Potom sa spýtala, odkiaľ som. Povedal som. „Škoda, ja bývam neďaleko Bratislavy,“ povedala pani na druhom konci linky. Dostala všetky potrebné informácie, adresu, aj kde nájde kontakty. Veľmi pekne sa poďakovala, že si to určite pozrie. Podľa hlasu bolo cítiť, že ju to oslovilo.

Nedá mi nepridať aj ďalšiu skúsenosť s mobilným telefónom. Volal mi pán z jedného obchodu, či sme spokojní s nákupom od nich. Názov toho obchodu mi nič nehovoril, no potom som si spomenul, že sme asi pred mesiacom kúpili mlynček na zeleninu. Úprimne som výrobok pochválil, pretože sme s ním naozaj spokojní. Pán mi okamžite začal ponúkať ďalší sortiment, medzi inými aj nejaké produkty pre zdravie. „Viete čo, ja nič také nepoužívam, no venujem sa Falun Gongu,“ hovorím. Nepočul som žiadnu reakciu, nevedel som, či nezložil, pretože na začiatku ma upozornil, že hovor bude monitorovaný, no pokračoval som v objasňovaní až po petíciu a spýtal som sa, či si zapísal odkaz na webové stránky. Potešilo ma, keď potom prehovoril a prejavil o túto stránku záujem. Ešte padlo zopár zdvorilostných slov a rozlúčili sme sa. Bol víkendový podvečer a ešte pred pol hodinou som netušil, že mi náš Majster pošle ďalšiu bytosť, hodnú pripraviť si dobrú budúcnosť.

Hong Fa v jednej osobe

Keď som išiel do Uničova pre manželku k jej sestre, využil som to a postavil som stolík ku vchodu do obchodu, kde bolo menej veterno. Podľa reakcií tam ešte takáto akcia nebola.

Prišla tam ku mne inštruktorka autoškoly, či už aj tu sa toto cvičí. Povedala, že bola na Shen Yun v Prahe. Z predstavenia bola úžasne nadšená a veľmi by to uvítala. Usmernil som ju na webové stránky, kde nájde všetko potrebné.

Spomeniem ešte sympatických manželov. Hneď ako som ich oslovil, ochotne podpísali petíciu a zo zaobchádzania s ľuďmi v Číne boli nemilo prekvapení. Potom sa s taškami postavili asi dva až tri metre vedľa mňa a čakali zhruba pol hodiny na odvoz. Po chvíli mi povedali: „Viete čo? My sme vás pozorovali a videli sme, že ste vašou aurou úplne vtiahli ľudí, keď ste sa s nimi rozprávali.“

V Uničove som si uvedomil jednu slabinu v sólo Hong Fa. Viacero ľudí sa tam zaujímalo o podrobnosti a počas týchto niekoľkých minút objasňovania pravdy sa nedali zachytiť všetky bytosti prechádzajúce okolo mňa.

Nakoniec by som rád uviedol citáciu nášho Majstra, ktorá často otvorila srdce aj zatvrdeného človeka. Skoro vždy sa nájdu ľudia pohŕdavo sa vyjadrujúci k tematike Falun Dafa. Niekoľkokrát sa mi podarilo vystihnúť moment a túto časť Fa použiť:

„Tento Fa môže ľudí uzdraviť a udržať ich v kondícii, a môže zmeniť človeka na niekoho s vysokými morálnymi hodnotami.“ (Vyučovanie Fa na konferencii Fa na Novom Zélande, otázky a odpovede, 8. 5. 1999)

Po tejto vete niektorí začali meniť rétoriku, boli prístupnejší, trochu zvedavejší a dokonca i keď nepodpísali petíciu, uznanlivo povedali, že robíme záslužnú prácu. Úmyslom tohto zdieľania nie je vychvaľovať sa, ale ukázať, ako sa snažím v rôznych prostrediach a situáciách nájsť možnosť, ako osvetliť pravdu bytostiam, ktoré ku mne poslal náš ctený Majster.

Ak som v niečom pochybil, prosím láskavo o upozornenie. Ďakujem.