6. Česko-slovenská Fa konference: Skúsenosť z práce na predstavení Shen Yun v Bratislave (2. část)

Od praktikujícího Falun Dafa ze Slovenska

1. část: http://cz.clearharmony.net/articles/201109/2912.html

Sponzori

Nachádzanie sponzorov predstavenia je jednou z kľúčových úloh, na ktorých stojí predstavenie. Objem takto získaných peňazí zmenšuje tlak na predaj lístkov a tým aj úspešnosť predstavenia. A tak som k tomu aj pristupoval. Hneď v prvé dni sa podarilo nájsť prvého predurčeného sponzora. Keď som kamarátke ukázal leták Shen Yun, hneď vedela komu by sa to mohlo páčiť a hneď ma poslala za prvým sponzorom. A skutočne sa z neho aj náš sponzor stal. Zaujímavé na tom bolo, že sponzor už Falun Gong poznal spred niekoľkých rokov, keď mu bola objasnená pravda na hodinách angličtiny od jednej našej praktizujúcej, s ktorou chodila do jazykového kurzu. Tak sme sa na nájdení prvého sponzora podieľali vlastne dvaja.

Ďalším sponzorom sa stal môj kamarát. Stretli sme sa ohľadom jednej obchodnej veci, ktorú sme nakoniec ani neotvorili. Jednoducho som hneď od začiatku začal rozprávať o praxi a predstavení a už som sa k téme stretnutia nedostal. Rozprával som dlho a zo srdca o predstavení Shen Yun až sa uprostred stretnutia stal malý zázrak. Kamarát mi povedal, že keď je to takéto úžasné predstavenie, že by sa chcel stať jeho sponzorom.

Potom sme preberali spolu ľudí, ktorým by sa predstavenie mohlo páčiť a vytipovali sme spolu tretieho sponzora, ďalšieho kamaráta. Jednoducho som za ním prišiel a požiadal ho, aby sa stal sponzorom predstavenia. Keďže rovnako ako tí predchádzajúci, mal aj on dobre objasnenú pravdu, prijal tento návrh.

Ťažké obdobie a význam spolupráce

Na začiatku mi išlo oslovovanie ľudí s neuveriteľnou ľahkosťou. Cítil som nádheru tejto činnosti a jej význam. Vyslovene som si denno-denne užíval túto možnosť a s hlbokým súcitom som sa púšťal do oslovovania nových a nových ľudí. Potom, ako sa začali predávať lístky, som sa však v priebehu asi jedného týždňa dostal do takého nemohúceho stavu, že som bol rád, keď som dokázal aspoň zodpovedne pripravovať všetky grafické podklady do tlače a na internet a nespomaľovať tak aktivity ohľadom predstavenia. S jednou praktizujúcou som ešte dokázal pripraviť mini výstavu čínskych hudobných nástrojov propagujúcu predstavenie a umiestniť ju v jednom obchodnom centre. Množstvo vecí, ktoré som ale ešte stihnúť chcel, som už nedokázal urobiť. Častokrát som sa k vybavovaniu mailov a facebookových aktivít dostal až hlboko v noci. Veľmi dobre mi v tom čase padla viacnásobná podpora od jednej praktizujúcej. V dôsledku toho som si uvedomil, aké dôležité je, aby sme si navzájom dávali pozitívne spätné väzby a podporovali sa navzájom v týchto náročných chvíľach. To zaťaženie v tej dobe bolo pre mňa extrémne. Nič podobné som dovtedy nezažil a myslím si, že niečo podobné mohli vtedy prežívať aj iní praktizujúci. V každom prípade prekonať to nebolo záležitosťou jedného dňa a v určitom zmysle sa to so mnou ťahalo až do konca predstavenia.

Preto si myslím, že práve srdečná spolupráca môže zásadne napomôcť a odľahčiť aspoň na chvíľu bremeno zodpovednosti, ktoré si každý svojim spôsobom nesie pri tomto predstavení. Po skončení predstavenia som sa o tom rozprával s jednou praktizujúcou. Bol som vtedy ešte skleslý z výsledkov predaja lístkov a bolo pre mňa ťažké vidieť svoju prácu pozitívne. Napriek tomu dokázala s nesmiernym súcitom poukázať aj na tú prácu, ktorá sa vykonala dobre. A vtedy som ju po prvý krát uvidel jasne aj ja. Síce nestačila na uspokojivý predaj a úspešnosť predstavenia, ale bola tam a treba si ju vážiť.

Vzťah s hlavným koordinátorom

Majster na konferencii 24. júla 2010 vo Washingtone, DC povedal:

„Chcem vám teda povedať, že od dnešného dňa, hlavný koordinátor každého projektu – jeden hlavný koordinátor – je zástupcom toho projektu. Toto platí aj pre hlavného koordinátora Asociácie Dafa každej oblasti. On je jej zástupca. Nech koordinátor robí hocičo, nech požaduje hocičo, alebo o niečom rozhodne – vykonajte to bez výhrad. To platí od dnes.“

Po tom ako som si prvý krát prečítal túto časť v prednáške som si povedal, aký úžasný je tento princíp. A zároveň koľko síl sme stratili vzájomným oponovaním, presviedčaním, kritizovaním a robením vecí podľa seba bez spolupráce. Zrazu sa mi zdalo, že tento typ poslúchania koordinátora je to najlepšie, čo môžeme spolu robiť. Lenže jedna vec je myslieť si to a druhá to aj vykonať. Zmena správania a myslenia sa nedeje tak ľahko.

Príležitosť na preverenie, či to s tým poslúchaním myslím vážne, nedala na seba dlho čakať. Pri práci na mediálnej kampani s hlavným koordinátorom sa veci často menili zo dňa na deň. Vždy, keď prišiel hlavný koordinátor s novými požiadavkami, bolo pre mňa veľmi náročné prijať tieto zmeny s pokojnou mysľou a nepohnutým srdcom. Zdalo sa mi neseriózne neustále meniť veci a pre mediálnu agentúru som si pripadal ako partner, ktorý nevie, čo chce. Vždy, keď som to znovu a znovu počul som sa búril proti tomu. Našťastie sa mi zároveň darilo aj vidieť dobrý zámer koordinátora za tým všetkým. A tak som si povedal, že skôr než budem oponovať, to najskôr vyskúšam. Zaujímavé bolo, že to nakoniec vždy dopadlo dobre a naše meniace sa požiadavky neboli pre mediálnu agentúru nikdy problémom. Takže som si nakoniec uvedomil, že nakoniec bolo problémom vždy iba moje ego. A celá tá záležitosť sa premenila na ďalšiu z mnohých príležitostí zbaviť sa pripútaností a odložiť jednu už nepotrebnú pravdu o svete.

Zároveň musím povedať, že stále vo mne drieme akýsi pocit dobrovoľnosti týchto aktivít bez zodpovednosti, ktorý mi dáva možnosť nedodržať veci, ktoré som sa podujal vykonať. Tu musím priznať, že som sa nečinil dobre. Keď som mal vybaviť rozpočet od tlačiarne a nepodarilo sa mi ho získať, jednoducho mi stačilo prehlásiť, že mi ho nechcú poslať a bolo to pre mňa vybavené. Až odstupom času a upozornením na tento nedostatok som si uvedomil, že keď túto činnosť sám nevykonám, bude musieť túto činnosť vykonať niekto nado mnou, čiže priamo koordinátor. Sme jedno telo, jeden tím, v ktorom má každý svoje miesto. Ako ho praktizujúci nevykoná alebo nevykoná dobre, všetko sa môže pokaziť alebo oslabiť. Uvedomovanie si tejto previazanosti a dôležitosti každej jednej činnosti je základom úspešnosti spolupráce. Inými slovami, každý by mal svoju úlohu, ktorú dostane od koordinátora brať ako najdôležitejšiu a vykonať ju zodpovedne a do úspešného konca. Iba vtedy môžeme dosiahnuť výsledok, z ktorého potom nemusíme byť sklamaní. Tento zdanlivo malý nedostatok sa pri spolupráci sčítava. Keď si každý praktizujúci dovolí v nejakom bode zlyhať a každý to urobí len raz, v celkovom výsledku to môže priniesť obrovské straty. Niesť zodpovednosť za výsledok predstavenia nie je preto len o nepretržitom myslení na záchranu vnímajúcich bytostí, ale aj o vnímaní dôsledkov svojej práce na celkovej spolupráci.

Čo som uviedol je len moje osobné porozumenie, upozornite ma prosím na prípadné nedostatky.