Od praktizujúcej Falun Dafa zo Švédska
Vážený Majster, vážení praktizujúci.
Rada by som zdieľala svoje skúsenosti posunu z pokúšania sa byť dobrým človekom k bytiu kultivujúcou. Trvalo mi mnoho rokov a bola to pre mňa dosť veľká obchádzka, kým som si uvedomila rozdiel medzi týmito dvoma vecami na hlbšej úrovni.
Vyrastala som v akademickej rodine, kde prevládala tradícia a dobré vzdelanie. Po dlhý čas som si myslela, že sa činím dobre v kultivácii, pretože som vedela ako sa správať dobre medzi ľuďmi a myslela som si, že prinajmenšom sa neprejavujem príliš zlým správaním. Bola som veľmi aktívna v kultivačnej komunite a myslela som si, že som usilovná praktizujúca. Avšak bolo pre mňa ťažké pochopiť rozdiel medzi skutočnou kultiváciou a bytím človekom s dobrým správaním.
Základy mojej praxe mali od počiatku medzery a po niekoľkých rokoch som začala mať ťažkosti v kultivácii a v dôsledku toho som začala zvoľňovať. Moje sebavedomie pokleslo. Prestala som sa zúčastňovať štúdia Fa a postupom času som sa začala čoraz viac a viac podobať na bežného človeka.
Mnohokrát som sa pokúšala vrátiť sa ku kultivačnej praxi a projektom na záchranu ľudí, ale zakaždým som to vydržala len po krátke časové obdobie. Pocit viny z nerobenia toho, čo by mal učeník Dafa robiť, bol ako šedá, lepkavá látka, ktorá mi ešte viac sťažovala robenie krokov správnym smerom. Všetko toto spôsobilo, že moje sebavedomie ešte viac pokleslo a mala som pocit, že som v bezvýchodiskovej situácii.
Neskôr som si uvedomila, že moje uvažovanie ide do slepej uličky, keďže som sa stále pokúšala zistiť, ako by som ja mohla byť lepšia. Ako by som sa ja mohla zlepšiť. Ako ja, ja, ja... Moje sústredenie bolo vždy na mne. Myšlienka na záchranu iných sa mi zdala vzdialená, pretože som si myslela, že by som sa ani ja nedokázala činiť dobre.
Po niekoľkých rokoch som konečne dosiahla bod obratu. Niektoré udalosti, ktoré sa týkali záležitosti záchrany vnímajúcich bytostí zafungovali pre moju myseľ ako výstraha paličkou a zrazu vo mne ako náhly oheň vzplanula myšlienka na záchranu vnímajúcich bytostí. Nahlas som vykríkla: „Chcem zachraňovať ľudí! Ja len chcem zachraňovať ľudí!“
V tom momente sa moje srdce a všetko o mojej kultivácii úplne obrátilo. Uvedomila som si, že až do tohto bodu bol základ pre moju kultiváciu sebecký. Toto po celý čas slúžilo ako obrovská medzera, ktorá mi po taký dlhý čas bránila v opravdivej kultivácii.
Teraz som si pomyslela: „Je to pre iných, nie pre mňa.“ Tento posun v mojej mysli zmenil všetko. Pocit beznádeje sa stratil. Videla som, že Majster sa ma po celom tom čase nevzdal a moja vďačnosť voči Majstrovi a jeho bezmedznému súcitu bola nad všetko, čo dokážem popísať.
Dokázala som jasnejšie vidieť vzťah medzi mojou kultiváciou a misiou záchrany vnímajúcich bytostí.
Majster povedal:
„Čo je ‚učeník Dafa‘? Ten, koho Majster vyučuje, ste presne vy, títo učeníci Dafa. Ste očisťovaní, zoceľovaní k zrelosti, takže ste pripravení na zachraňovanie vnímajúcich bytostí.“ (Vyučovanie Fa na Medzinárodnom dni Falun Dafa, Vyučovanie Fa na konferencii Fa v New Yorku, 13. 5. 2014)
Môj spôsob kultivácie sa zmenil. Pretože moje najvyššie želanie a motivácia bola teraz mať skutočne schopnosť zachraňovať ľudí, začala som sa oveľa viac zaujímať o urobenie skutočného pokroku v kultivácii.
Predtým, keď prišla ťažkosť, pomyslela som si: „Ach, nech cez to už prosím prejdem, aby som si oddýchla na druhej strane. Dúfam, že sa to čoskoro skončí.“ Keď som tým prešla, cítila som sa odľahčene a dúfala som, že sa mi podarilo v tom procese zbaviť sa nejakých pripútaností. Ale nebola som si úplne istá aké pripútanosti, ak vôbec nejaké, ma opustili alebo boli oslabené.
Teraz keď príde ťažkosť, proces vyzerá asi takto: Najprv sa vzbúria nejaké emócie a ja sa cítim tak alebo onak nepohodlne. Ale potom oddelím svoju myseľ od hmatateľného prejavu ťažkosti a začnem hľadať vo vnútri. Mnohokrát potom vidím, že mi chýba trpezlivosť. Potom sa pýtam samej seba, prečo mi chýba trpezlivosť. „Nuž, tento človek alebo tamten človek spravil to a to.“ „Dobre, ale prečo mi chýba trpezlivosť?“ pýtam sa samej seba opäť. Alebo: „Toto je hrozné!“ „Áno, samozrejme. Ale som kultivujúca a vec, ktorú chcem najviac v tomto svete, je zbaviť sa pripútaností. To má vyššiu prioritu ako obávať sa teraz tejto hroznej veci.“ „Ale je to skutočne hrozné!“ hovorí moja neskultivovaná strana. „Áno, viem. Avšak ako kultivujúca sa chcem kultivovať a zvyšovať svoj charakter. To je teraz dôležitejšie ako čokoľvek iné.“
Po nejakom vnútornom monológu a niekedy aj dosť dlhej a rozvláčnej analýze príčin za príčinami sa mnohokrát vrátim k záveru, že základom napríklad môjho nedostatku trpezlivosti je niečo z nasledujúceho: sláva, žiarlivosť, strach z utrpenia alebo strach z pádu.
Potom bola pripútanosť identifikovaná. A keďže mojou prvou prioritou je byť kultivujúcou na mojej ceste k božstvu a v misii záchrany všetkých životov a keďže som Majstrova žiačka a mám za sebou všetky spravodlivé sily vesmíru, vybrala som si, že sa umiestnim nad svoju pripútanosť v mysli. Keď dokážem naozaj, opravdivo a zo srdca uvažovať takto, v tej chvíli sa moje telo stane mäkkým a znova sa môžem usmievať. Potom sa vrátim k tomu hmatateľnému prejavu ťažkosti a riešim ho podľa svojej novej, vyššej úrovne charakteru. Týmto spôsobom kultivácia ide rýchlo a nedá sa to ani porovnať s tým, ako som predtým čelila ťažkostiam. Nakoniec môžem cítiť vďačnosť, radosť a zvedavosť, keď prídu ťažkosti a ja sa ich už neobávam ako predtým. Namiesto toho sa zaujímam o to, aby som našla, na akých pripútanostiach Majster chce, aby som odteraz pracovala a ďakujem mu za to, že mi dal túto šancu.
Príkladom toho, ako som pred nejakým časom riešila ťažkosť je prípad, keď mala moja dcéra kliešťa. Odvtedy čo mám deti, som sa vždy obávala, že dostanú nejakú strašnú chorobu s dlhodobými následkami. Keď som bola v Thajsku, strávila som mnoho času tým, že som držala deti preč od komárov a vo Švédsku som sa vždy obávala, že budú infikované kliešťami. Koreň tohto strachu vidím vo svojom detstve, keďže moji rodičia vždy veľmi dbali na to, aby nás ochránili pred kliešťami a neskôr sa dosť zasadzovali za očkovanie proti kliešťami prenášanej chorobe kliešťovej encefalitídy.
Keď sa objavil problém, že moja dcéra mala kliešťa, ja som si to v kalendári poznačila, aby som sledovala možné symptómy. Presne po týždni mi zatelefonovali zo školy a povedali, že moja dcéra sa necíti dobre a veľmi ju bolí hlava. Bola som paralyzovaná strachom, keďže bolesť hlavy je jedným zo symptómov kliešťovej encefalitídy a moja dcéra takmer nikdy nemávala bolesť hlavy.
Nasledovné dni boli pre mňa vo vnútri ako húsenková dráha a zmietala som sa medzi extrémnym strachom a spravodlivými myšlienkami. Nakoniec som dosiahla bod, keď som sa dokázala spýtať samej seba, čoho sa toľko bojím. Bolo tam mnoho myšlienok, pocitu hanby z toho, že nedokážem ochrániť svoje dieťa, strachu z toho, že si ostatní budú myslieť, že som zvláštna, keď neočkujem svoje dieťa, že život sa obráti inak, strach z toho, že uvidím svoje dieťa trpieť, strach z toho, že nedokážem zvládnuť psychickú bolesť, strach z toho, že sa cítim zle atď. Celá hora strachov. Ale keďže som vedela, že ten strach nebol tou základnou pripútanosťou, spýtala som sa seba, aká pripútanosť to v konečnom dôsledku spôsobila všetky tieto strachy. Videla som, že to bola pripútanosť k povesti.
Potom ako som našla pripútanosť k povesti, pomyslela som si, že teraz ako kultivujúca spravím prioritu zo zbavenia sa tejto pripútanosti, keďže toto je najdôležitejšou vecou pre zlepšovanie môjho charakteru a preto pre lepšie vykonávanie mojej misie záchrany ľudí. Toto má najväčšiu prioritu v mojom živote a v mojej celkovej existencii. S touto myšlienkou z pokojného srdca bolo ľahké zbaviť sa tej pripútanosti a všetky strachy z môjho tela odpadli. Cítila som, že nech sa stane čokoľvek, nech čelím čomukoľvek, všetko je dokonalé, pretože som vo Fa. Moja dcéra sa zotavila bez akýchkoľvek komplikácií.
* * *
Můžete tisknout a rozšiřovat všechny články publikované na Clearharmony a jejich obsah, ale uvádějte prosím zdroj.
více ...