7. Česko-slovenská Fa konference: Odstrániť pripútanosti a účinne zachraňovať bytosti

Od praktizujúcej Falun Dafa zo Slovenska

Vážený Majster, milí praktizujúci,

chcela by som s vami zdieľať niektoré moje skúsenosti, ktoré mi umožnili uvedomiť si moje najväčšie medzery, a ktoré mi podľa môjho pochopenia najviac bránia v účinnejšej záchrane vnímajúcich bytostí.

Strach z neprijatia

Počas moje kultivácie boli pre mňa pravdepodobne najťažšie chvíle, keď som sa necítila niekým prijatá. Strach z neprijatia spôsoboval prekážky v nadväzovaní kontaktov s ľuďmi a uzavretosť, až odmeranosť. Vďaka študovaniu Fa som si však uvedomila, že často vyvíjam úsilie na to, aby som o sebe utvorila istý obraz práve kvôli tomuto strachu z neprijatia, a mylne sa domnievam, že keď tento obraz dosiahnem, to prijatie si „zaručím“, napríklad tým, že chcem pôsobiť múdro, splním nejakú úlohu atď. Prílišné úsilie o pocit prijatia vyvolával samozrejme väčšinou opačný účinok, keďže bol blokovaný tým, že som v hĺbke srdca myslela skôr na seba ako na druhých, čo je presný opak súcitu. Zároveň som si pohľadom do seba uvedomila medzeru v sebe v tomto ohľade – prijímam ja druhých tak, ako by som to od nich čakala voči sebe? To mi umožnilo pochopiť, že namiesto toho, aby som vyvíjala čo najviac súcitu a pochopenia pre druhých, často vyvíjam viac úsilia pre svoj vlastný pocit, čím nedávam možnosť tým bytostiam zažiť silu súcitu učeníčky Dafa.

Majster povedal:

„Náklonnosť medzi členmi rodiny, láska medzi mužom a ženou, láska k rodičom, pocity, priateľstvo, robenie vecí kvôli priateľstvu – nech idete kamkoľvek, nemôžete sa vymaniť z citov... Ak city nie sú opustené, nebudete schopní praktizovať kultiváciu. Ak sa odpútate od citov, nikto na vás nemôže mať vplyv. Myseľ svetskej osoby vás nebude schopná ovplyvniť. Čo ich nahradí je súcit, čo je niečo vznešenejšie.“ (Čuan Falun)

Strach z nedokonalosti

Ku koncu prvej výstavy, ktorú sme organizovali v Bratislave, a keď bol najvyšší čas na pozývanie hostí na výstavu, sme zistili rozsah poškodenosti zapožičaných obrazov, kvôli čomu sme sa pozývaniu hostí nemohli dostatočne dobre venovať. Vnímala som to ako skúšku od starých síl a zároveň som si uvedomovala, že mohli zasiahnuť len kvôli nejakým medzerám. Prečo teda bolo vôbec dovolené, aby takto staré sily zasiahli práve v najkritickejšom čase?

Ako medzeru, ktorú u mňa mohli staré sily využiť, som vnímala pripútanosť k dokonalosti, o ktorú som niekedy usilovala, aby som si „zaistila“ uznanie. To spôsobuje, že nerobím danú vec výlučne pre druhých, ale je za tým aj sebecké očakávanie, že ak tú vec nespravím (podľa mojich subjektívnych kritérií) dokonalo, nebude mi patriť obdiv druhej strany. Uvedomila som si, že ak nie som pri všetkom, čo robím, súcitne zameraná výlučne na danú bytosť, vytváram tým medzery pre zasahovanie do jej záchrany.

Keď staré sily videli, aké ľahké je zamedziť nám v sústredení sa na bytosti kvôli nejakým nedokonalostiam, možno to bol dôvod, prečo nám priniesli 24 poškodených obrazov, aby nás tá práca ľahko odviedla od plného nasadenia do pozývania hostí. Na základe tejto skúsenosti som bola prinútená jasnejšie uvidieť, ako je takéto myslenie odchýlené od Fa a ako ma od bytostí vzďaľuje.

Pripútanosť k pocitu podpory

Ďalšou pripútanosťou, ktorá mohla mať priamy vplyv na záchranu bytostí pomocou výstavy, bola moja pripútanosť k vlastným predstavám o vzájomnej podpore a spolupráci. Silnejšie sa prejavila napríklad deň pred vernisážou. Bolo potrebné doinštalovať obrazy a viacerí z tých, ktorí sme sa inštalácii venovali, sme si zaželali, aby bolo skupinové čítanie v ten večer v sále. To bolo ale praktizujúcimi, ktorí ho organizovali, zamietnuté. Poobede sme videli, že večerné štúdium už určite nestihneme, preto som sa znova spýtala, či by nebolo možné presunúť ho do sály. Opäť bolo rozhodnuté, že to tam nebude. Tým som nadobudla pocit, že sme sa ako skupina deň pred vernisážou neposilnili, ale naopak. Dokonca som potom vnútri tým praktizujúcim, ktorí odišli preč, vyčítala, že nás tam nechali samých trápiť sa do neskorého večera, namiesto toho, aby sme si tam všetci dali prestávku, posilnili sa štúdiom a potom si navzájom pomohli so zvyšnou prácou. V deň vernisáže to tak aj vyzeralo – sychravo, chladno, zamračené a málo hostí. Mnohí z tých, ktorí prisľúbili svoju účasť, neprišli. Vnímam, že tam zohrala rolu moja pripútanosť k vlastným predstavám o spolupráci, ktorú som vtedy nedokázala prekonať, a ktorá bola posilnená tým, že som tieto dni menej študovala a cvičila. Zároveň som tú zodpovednosť, že som sama nedokázala kultivačne držať krok a napriek náročným dňom čo najviac študovať a cvičiť, prenášala na iných. Opäť som dala na prvé miesto svoj pocit, že sa necítim byť podporená, namiesto myslenia na bytosti, ktoré mali byť zachránené. Tým som možno prispela k vytvoreniu medzery a neharmonického poľa, ktoré zabránilo príchodu bytostiam na vernisáž.

Majster povedal:

„Snažte sa dobre vzájomne spolupracovať. Ak zistíte, že niekto nespravil niečo dobre, alebo ak sa počas vašej diskusie na stretnutiach niektoré veci neriešia dobre, alebo ak neprijmú vašu myšlienku, avšak vy máte pocit, že veci by sa naozaj mali robiť práve tak, potom, ak sa dokážete v tichosti postarať o to, aby to bolo dobre spravené aj keď sa neprijala vaša myšlienka, to znamená byť učeníkom Dafa.“ (Vyučovanie Fa k 20. výročiu, 13. 5. 2012, New York)

Pri tom, keď to spoločné štúdium v sále praktizujúci zamietal, vyjadril sa, že ten priestor je neuprataný a nezdá mu to dôstojné. To mohlo byť náznakom toho, že v mojich dimenziách nebolo upratané, keďže som v tých dňoch nevenovala dostatočnú prioritu štúdiu Fa a cvičeniu, čo nebolo dôstojné voči tomu projektu a bytostiam, ktoré ním mali byť zachránené. Teraz vnímam, že práca na projektoch, ako aj celková fáza nápravy Fa, si odo mňa vyžaduje oveľa vyšší štandard.

Majster povedal:

„Ale uvažujte o tom, čo som práve povedal: ak to, čo robíš, nie je zakorenené vo Fa, ak to nemá silu Fa, a ak si sa nekultivoval dobre, nebudeš tie veci robiť dobre. Hoci si mohol spraviť čokoľvek, nedosiahlo to žiaden účinok a jednoducho to nemôže zachraňovať ľudí, pretože nemáš účinok pri rozkladaní zlých faktorov. Preto je štúdium Fa stále naj, najdôležitejšou vecou – je to základná garancia pre všetko, čo máte robiť. Ak neudržíte krok v štúdiu Fa, potom je všetko zbytočné.“ (Učeníci Dafa musia študovať Fa, Vyučovanie Fa na Fa konferencii vo Washingtone, 16. 7. 2011)

To, či si i v časovo náročných chvíľach dokážem nájsť dostatočný čas na študovanie Fa, chápem aj ako prejav mojej viery vo Fa. Skúškou v tomto ohľade bolo napríklad aj moje celotýždňové učenie sa na štátnice. Okrem ranného samostatného štúdia som chcela študovať aj spoločne na večernom Sonante. Boli chvíle, keď som popri hŕbe učenia zapochybovala, či je „rozumné“ ísť teraz študovať Fa. Vždy, keď som napriek tomu dokázala zanechať môj strach z nezvládnutia toho množstva a spraviť si prestávku, som mala pocit, že mi ten čas strávený študovaním Fa pomohol oveľa viac ako hodiny učenia – Zákon mi pomohol upokojiť sa, rozlíšiť podstatné od nepodstatného a brať môj výsledok štátnic viac zľahka. Zároveň sa mi vďaka tomu ukázalo moje ľudské myslenie – v kritických chvíľach, kedy mi ide o osobný záujem, ešte stále nedôverujem úplne Fa. Myslím, že vďaka tomu, že sa mi v tomto ohľade podarilo činiť lepšie ako počas príprav na predošlé štátnice, boli aj ich výsledky výrazne lepšie a prežívanie pokojnejšie.

Pripútanosť k sladkému pocitu

V posledný deň prvej výstavy bola výstavná miestnosť potrebná pre inú akciu, na ktorej došlo k obliatiu jedného obrazu nejakým sladkým nápojom. Bol to obraz s názvom „Slzy zármutku a radosti“, ktorý zobrazuje konečný osud bytostí podľa ich postoju voči Dafa. Chápem to aj ako prejav mojej pripútanosti k sladkým pocitom, ktorá môže mať vplyv na osud bytostí. Počas koordinácie ma najviac zasiahli emócie spojené s kritikou mojej osoby, čo bol práve opak sladkého pocitu. Zároveň na začiatku projektu som ho neviedla kontinuálne aj kvôli ovplyvnenosti emóciami a sladkým pocitom voči opačnému pohlaviu. Keď som sa niekedy cítila unavená alebo „zaťažená“ počas projektu, ľahko som sa poddala situáciám, ktoré mi ponúkali sladké pocity – pospať si, tráviť viac času s priateľom. Myslím, že to bolo aj v dôsledku nedostatočného uvedomovania si princípu, o ktorom hovorí Majster v Čuan Falune:

„Iba v najzložitejšej mase ľudí a v najzložitejšom prostredí sa môžete kultivovať k vysokým úrovniam.“ (Čuan Falun, 9. lekcia, Pokojná myseľ)

Ďakujem Majstrovi, že mi dal možnosť zažiť obmedzujúci účinok týchto mojich pripútaností a rýchlejšie sa vďaka tomu zlepšovať.