7. Česko-slovenská Fa konference: Pripojenie sa k projektu Epoch Times

Od praktizujúcej Falun Dafa zo Slovenska

Dobrý deň Učiteľ, dobrý deň spolupraktizujúci.

Chcela by som sa s vami podeliť o skúsenosti a pochopenia, s ktorými som sa stretla na kultivačnej ceste a o ktorých verím, že by mohli byť niekomu prínosom.

Jedného dňa ma moja sestra a zároveň spolupraktizujúca požiadala, či by som mohla prevziať pravidelnú rubriku, ktorú v Epoch Times mala na starosti už nejaký čas ona. Keďže sestra sa sťahovala do USA, a keďže je u nás o 6 hodín menej ako tam, je to ideálna šanca mať niektoré správy na Epoch Times ako prví, lebo sa dajú spraviť dopoludnia nášho času a publikovať ráno amerického času. Keďže som vedela, že pre sestru by bolo náročné po odchode do New Yorku starať sa každé veľmi skoré ráno o túto rubriku, povedala som si, že by som sa to možno dokázala naučiť.

O chvíľu sa ukázalo, že to nebude až také jednoduché, ako som si sprvu myslela, keďže som sa dozvedela, že nový článok je potrebné pripraviť každý pracovný deň. Toto som cítila ako najväčšiu prekážku, keďže som mala dojem, že to bude pre mňa každodenný záväzok, ktorý nedokážem naplniť. V tomto zmýšľaní som ale odhalila, že v jeho základe je strach a rozhodla som sa tento strach nenasledovať, ale sa to naopak pokúsiť urobiť. Tiež som si vravela, že je to výborná príležitosť pomôcť projektu Epoch Times spôsobom, o ktorom som vedela, že je pre mňa ako ušitý. Dostala som čas na premyslenie, počas ktorého som sa rozhodla prijať túto zodpovednosť a rubriku vziať. Cítila som, že to bolo dobré rozhodnutie a ukázalo mi to, ako som si musela pre toto prijatie zodpovednosti zlepšiť svoj charakter.

Nasledovalo zaučenie sa, niekoľko skajpových rozhovorov a mailov a články som začala pripravovať ja. Spočiatku len ich obsah, neskôr aj grafickú podobu, nakoniec až po ich publikáciu. Pri každom tomto novom kroku, ktorý som mala prevziať na seba som sa zastavila a váhala, či to zvládnem, či nespôsobím nejaký technický problém v systéme a podobne. Som vďačná za trpezlivosť, ktorú so mnou mala moja sestra, aj zvyšok tímu, keď vždy počkala, nech sa sama rozhodnem a zároveň so mnou zdieľala pochopenie, ktoré mi pomohlo – „ak by všetci premýšľali tak ako ja a báli sa prijať nové zodpovednosti, tak by sa nič v projekte nevyvíjalo ďalej“.

Zamyslela som sa nad tým a pomohlo mi to prekonať pochyby a prijať aj možnosť, že urobím chybu. Zároveň som vnímala ako dôležité, že ma do týchto rozhodnutí nikto nenútil a mohla som ich urobiť sama a zo srdca. Myslím, že aj to mi dalo potrebnú pevnosť do každodennej práce na článkoch.

Učiteľ povedal:

„Je to vaša vlastná vec, či sa ho chcete učiť. Majster vás prevedie cez vchod, ale praktizovanie kultivácie je na vás. Nikto vás nebude nútiť alebo presviedčať, aby ste praktizovali kultiváciu. Je to vaša vlastná vec, či praktizujete kultiváciu. Inými slovami, nikto nebude zasahovať do toho, ktorou cestou sa vyberiete, čo chcete, alebo čo sa pokúšate dostať. My môžeme len ľuďom radiť, aby boli dobrí.“ (Čuan Falun, 3. lekcia)

Naozaj som cítila, akoby ma pri mojej práci viedol Majstrov Fa, všetko to „praktizovanie“ – písanie článkov – bolo na mne.

Po nejakom čase, keď som už celý proces vytvárania rubriky poznala, a do istej miery zvládala, som začala mať postupne nenápadný pocit, že to ale vlastne nikam nevedie, že je to príliš nepodstatná rubrika, že ju nikto nečíta a podobne. Začala som svoju prácu na nej brať nevedomky ako nevyhnutnú rutinu, ktorá proste musí byť spravená a nedávala som tam už toľko svoje srdce. Na toto som však prišla až po tom, čo mi kolegyňa z pobočky v New Yorku napísala mail, v ktorom môj článok na daný deň dosť skritizovala, že na ňom ostala len jedna nitka suchá. V jej maile bolo aj veľa konštruktívneho a videla som tam aj jej starosť o záujem čitateľov, no cítila som sa z neho aj tak dosť nesvoja a moja sebadôvera v rámci tejto práce bola dosť podkopaná. V hlave mi vírili nespravodlivé myšlienky, ako napríklad „že už to pochopili, už si všimli, že mi to vôbec nejde“ atď. Ukázala sa mi moja neistota a strach z urobenia chybného kroku, plus z toho, že to uvidia aj iní. Našťastie nasledujúcich niekoľko dní mi s článkami mohla pomôcť sestra a robili sme ich spolu. Zároveň mi dala niekoľko užitočných rád a povzbudenie, že to ďalej zvládnem. Znova som nadobudla sebadôveru a pochopila som, že sa musím snažiť kvalitu článkov zvyšovať a tiež lepšie pochopiť myšlienku, na ktorej má táto rubrika stáť.

Tiež pri čítaní tejto pasáže prednášky som cítila, že ma Učiteľ povzbudzuje:

„Čím beznádejnejšie veci vyzerajú, tým je pravdepodobnejšie, že nádej je priamo pred vašimi očami. Najmä počas obdobia, keď cítite nezmyselnosť, možno si v skutočnosti ustanovujete svoju mocnú cnosť.“ (Čo je učeník Dafa, Vyučovanie Fa na Fa konferencii v New Yorku, 29. 8. 2011)

Odvtedy sa v tom snažím zlepšovať, hľadať správy, ktoré budú pre ľudí zaujímavé a osviežujúce, pobavia ich, alebo aj ak sú smutné, je v nich nádej na zlepšenie atď. Tiež som začala venovať pozornosť detailom, ktoré som dovtedy podceňovala, ako napríklad výber fotky, či poradie správ. Stačí sa zamyslieť, ako sa to bude čitateľovi čítať a ako sa pritom bude cítiť, a podľa toho skúšam článok upraviť. Verím, že aj to je časťou súcitu, ktorý sa týmto spôsobom môže premietať do článkov. Všimla som si ešte jednu zaujímavú vec – pri tvorbe článkov je najkľúčovejšou vecou môj kultivačný stav. Keď som v biednom stave, alebo som nesústredená, správy sa hľadajú veľmi ťažko, alebo sú všade len negatívne správy. Uvedomila som si na tom, ako sa všetko mení podľa stavu mojej mysle. Keď som naopak v dobrom stave, zdá sa mi, ako keby som intuitívne nachádzala zaujímavé správy, ktoré sa mi akoby ponúkajú samé. Niekedy cítim, že Učiteľ mi pomáha a ukazuje mi zaujímavé správy, ktoré by som si inak ani nevšimla.

Nedávno prišla ďalšia skúška, keď mi kolegyňa z New Yorku napísala, že idú zisťovať čítanosť týchto článkov a je možné, že dokonca rubriku zrušia. Snažila som sa tým byť čo najmenej ovplyvnená, no nebolo celkom ľahké aj za týchto okolností pokračovať. No povedala som si, že akokoľvek sa rozhodnú, prijmem to, lebo verím, že ich rozhodnutie bude dobré a dovtedy sa budem normálne snažiť na článkoch pracovať ako doposiaľ. Nakoniec mi po nejakom čase dala vedieť sestra, že výsledky už majú, a táto rubrika má dobrú čítanosť a našla si svojich stálych čitateľov. To ma veľmi povzbudilo.

Vždy som mala myšlienku, že by som chcela byť v projekte a pravidelne písať a zároveň som tiež chcela pomôcť Epoch Times. Som vďačná, že toto je spôsob, ktorým sa môžem zapojiť. Aj keď viem, že je to len malá čiastočka, a mám toho ešte veľa čo zlepšovať, verím, že môže aspoň trochu pomôcť.

Náš Učiteľ povedal k mediálnym projektom:

„Učeníci Dafa pracovali náramne tvrdo, aby počas prenasledovania ustanovili tieto médiá, a v skutočnosti dokázali obrátiť zlú situáciu mimo Číny – jednoducho pozoruhodné. Naše médiá vykonali veľkú službu. Skutočne by ste si ich mali ceniť.“ (Vyučovanie Fa na Medzinárodnom dni Falun Dafa, Vyučovanie Fa na konferencii Fa v New Yorku, 13. 5. 2014)

Ďakujem Učiteľ, ďakujem spolupraktizujúci.

Vyššie sú len moje pochopenia na súčasnej úrovni, poukážte prosím ak vidíte niečo nesprávne.