7. Česko-slovenská Fa konference: Ako sa zrodila výstava Zhen, Shan, Ren v Považskej Bystrici

Od praktizujúceho Falun Dafa zo Slovenska

Vážený Učiteľ, milí praktizujúci.

Keď uvažujem o momente, kedy sa zrodila výstava Zhen, Shan, Ren v Považskej Bystrici, neviem si naň presne spomenúť. Neviem, či som sa najskôr dozvedel o premietaní filmu Free China, alebo o výstave, no viem, že som pôvodne chcel spojiť tieto projekty dohromady vo výtvarnej škole I. W. Krála. Moje odhodlanie ešte zosilnelo po návšteve výstavy obrazov v Primaciálnom paláci v Bratislave.

Náš Majster povedal:

„Učeníci Dafa vedia, že ľudská kultúra bola ľuďom odovzdaná bohmi a že neviera v bohov je základnou príčinou úpadku ľudskej morálky. Učeníci Dafa sa preto nemôžu pozerať na veci s poklesnutým morálnym štandardom ľudských bytostí. To, čo vytvárajú učeníci Dafa, musia byť veci, ktoré venujú pozornosť tomu, čo bohovia odovzdali ľuďom. V tom prípade, to čo robíte, samotné zastavuje a potláča skazené elementy a hrá to vedúcu úlohu pri obnovovaní vecí do ich pôvodného stavu. Je to určite tak, takže výstava umenia samotná odhaľuje prenasledovanie, pričom zároveň privádza ľudí späť do správneho stavu použitím metód používaných na vytváranie diel; umožňuje im to vrátiť sa k spôsobom ľudských bytostí a pomáha to ľuďom otočiť sa a ísť späť.“ (Vyučovanie Fa na Fa konferencii v New Yorku, 7. 4. 2007, Manhattan)

Pôvodne som dohodol premietanie filmu Free China v peknej kinosále asi pre 80 ľudí, ktorá nesie názov svetoznámeho míma, Bystričana: Atelier Milana Sládka. No nevyšlo to, lebo vtedy ešte nebola platná licencia pre Slovensko.

Výstavu obrazov Zhen, Shan, Ren som plánoval vo výstavnej miestnosti, no po zhliadnutí videa z bratislavskej výstavy obrazov vedením výtvarnej školy sa z predtým úplne voľnej výstavnej miestnosti stala miestnosť celý mesiac taká vyťažená, že nebolo možné našu výstavu uskutočniť. Takže prvý pokus zlyhal, ale poukázalo mi to zároveň na jeden nedostatok, a to, že projekty výstavy obrazov a premietania Free China by sa nemali spájať dohromady.

Medzitým som sa dozvedel, že z výstavy nič nebude, pretože obrazy chcú naspäť do Čiech. Avšak cítil som, že ešte nejaká šanca stále zostáva a jedna praktizujúca ma v tom podporila.

Vybral som sa zisťovať ďalšie možnosti na konanie samostatnej výstavy obrazov. Za pár dní mi jedna praktizujúca zavolala, že v Čechách majú veľa práce so zabezpečením predstavenia Shen Yun, takže obrazy sú zatiaľ voľné. V meste máme jednu súkromnú galériu, no po zistení podmienok vystavovania som sa vypoklonkoval a sústredil sa na poslednú možnosť: Kino Mier.

Jednal som s veľmi ústretovou pani a po druhej návšteve sme dospeli k tomu, že v blízkej budúcnosti sa tam pôvodne mala konať jedna výstava, avšak ešte nebola potvrdená a ani neboli dohodnuté podrobnosti, takže dvere ostávali pootvorené. Zavolal som ďalšiemu praktizujúcemu, ktorý išiel na väčšie stretnutie praktizujúcich, kde viacerí podporili konanie výstavy svojimi spravodlivými myšlienkami.

Majster povedal:

„Viete, pre božskú bytosť, pohnúť horou nie je nič. Presúvať hory je ľahké. Avšak tá božská bytosť nemá ľudské uvažovanie. Jej predstavy sú všetky božské a je v stave nebeskej bytosti. Možno pohnúť horami, ak má niekto ľudské uvažovanie? Vôbec nie. Niektorí kultivujúci to dokážu spraviť, pričom iní to nedokážu. Je to otázka toho, či sú vaše spravodlivé myšlienky dostatočne silné. Bude to možné len vtedy, keď sú vaše spravodlivé myšlienky skutočne čisté do požadovaného stupňa.“ (Vyučovanie Fa na Fa konferencii v metropolitnej oblasti New York, 19. 5. 2013)

Naozaj sa stalo, že „hory“ sa pohli. Pani z kina Mier mi radostne oznámila odhlásenie tej druhej výstavy a tým sme mali voľné pole. Usporiadanie nášho Majstra bolo naplnené. Výstava mohla prebiehať celý mesiac, no to sme ešte netušili, čo nás čaká.

Pri dojednávaní podmienok tam boli dva problémy: voľby a detský karneval, ktoré potrebovali mať k dispozícii výstavnú miestnosť. No v priebehu mesiaca sa pridružili ďalšie akcie, plus druhé kolo volieb, takže nakoniec sme s pomocou mojej manželky každý piatok odnášali obrazy a stojany do inej miestnosti a v pondelok ráno znova všetko inštalovali.

Prvotnú inštaláciu prišiel realizovať jeden praktizujúci z Bratislavy, a s pomocou mojej manželky a jej brata, sme štyria behom dopoludnia mali výstavu nainštalovanú. Takže sa stalo, že ešte pred vernisážou, ktorá bola plánovaná až na ďalší deň, videlo výstavu pomerne dosť ľudí, ktorí išli večer na nejaké predstavenie do kina.

Vernisáž mala dobrý ohlas i napriek tomu, že v daný deň boli v okrese súčasne ďalšie dve vernisáže. Prišli dve miestne televízie i predstavitelia mesta: viceprimátor a poslanec mestského zastupiteľstva. Jedna praktizujúca mala výborný otvárací prejav a ďalšia praktizujúca suverénne prevádzala zúčastnených výstavou.

Výstavu u nás navštívili aj známi slovenskí herci a herečky: Andrea Kvašňovská, Dagmar Bruckmayerová, Dorota Letenajová, Janko Kroner, Marek Majeský, Marián Labuda ml.

Zažil som aj veľmi silný moment, keď som chcel osloviť pred kinom Mier jedného pána. Ten mi len zakýval asi z piatich metrov, vraj hneď príde, len si ide odniesť veci domov a pritom som nemal šancu mu objasniť, o čo vlastne ide. A skutočne o pár minút bol pri mne a išli sme spolu do výstavnej miestnosti. Hneď ako sme zastali medzi obrazmi a ja som začal tohto nenápadného, drobného mladého muža oboznamovať s podrobnosťami, zaliala ma neopísateľná energia, a tento stav, ktorý neviem presne popísať, nás akoby vtiahol do niečoho veľkolepého. Pýtam sa, vy sa niečomu venujete? A on odpovedal, pozerám sa do seba.

Podobný silný zážitok sa ešte zopakoval s jednou dosť urozprávanou pani, ktorú som tiež oslovil vonku pred kinom.

Pripomenulo mi to slová nášho Majstra:

„...pozeranie sa dovnútra je magický nástroj.“ (Vyučovanie Fa na Medzinárodnej Fa konferencii vo Washingtone 2009)

Na záver by som rád spomenul, že vo svojom srdci som vďačný Majstrovi, ktorý pre nás usporiadal, že sa nám podarilo nájsť sponzora na prepravu obrazov z Bratislavy a späť. Taktiež nemôžem opomenúť ďalších ľudí, ktorí sa pričinili o občerstvenie na vernisáži, ochotnú pani riaditeľku výtvarnej školy I. W. Krála, a ďalších. Viem, že tieto vnímajúce bytosti si svojimi činmi pre seba vytvorili dobrú budúcnosť.

Výstava by sa nemohla uskutočniť bez dobrej spolupráce praktizujúcich, ktorí prišli z iných miest, aby ju podporili a fyzicky pomohli.

Pripomenulo mi to Majstrove slová:

„Ak dokážete potichu doplniť to, čo ste si všimli, že chýba, potichu spraviť dobre to, čo by ste mali robiť a potichu spraviť dobre niečo, čo podľa vás nebolo spravené úplne ideálne, potom veľké množstvo bohov vo vesmíre bude mať voči vám veľký obdiv a budú hovoriť, že tento človek je jednoducho výnimočný.“ (Vykročte opäť energicky vpred, 24. 7. 2010)

Potešila ma aj poznámka zamestnancov, že na žiadnu výstavu neprišlo toľko ľudí, ako na tú našu, Pravdivosť, Súcit a Znášanlivosť. Vedel som, že to vďaka Majstrovi a našej dobrej spolupráci praktizujúcich mohlo prísť toľko ľudí, vytvoriť si pre seba dobrú budúcnosť a byť zachránení.

Ďakujem milosrdnému Majstrovi, že sme mali možnosť zasadiť semienko jeho snáh o spásu všetkých vnímajúcich bytostí aj u nás, na Považí.

Čo som uviedol je len moje osobné porozumenie, ak ste si všimli nejaké nedostatky, upozornite ma na ne prosím.