List Kao Č‘-šeng-ovi od podpredsedu EP McMillan-Scotta

Podpredseda európskeho parlamentu Edward McMillan-Scott hovorí pri príležitosti masakra na Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men) o prenasledovaní Falun Gongu

Edward McMillan-Scott, Podpredseda Európskeho parlamentu (E. McMillan-Scott)

Otvorený list Kao Č‘-šeng-ovi, čínskemu obhajcovi ľudských práv
4. jún 2006

Ďakujem Vám za Vaše postrehy po mojej návšteve Pekingu 20-24. mája 2006, keď som sa rozprával s dvoma bývalými väzňami Falun Gongu, ktorí po rozhovore zmizli. Kvôli tomu som sa s vami nestretol. Teraz mi bolo povedané, že som prvý politik, ktorý sa zúčastnil na takom stretnutí: ak je to tak, nabádam aj ďalších, aby tak spravili.

Pán Niou Ťin-pching a jeho malá dcéra sú v domácom väzení a pán Cchao Tung je stále nezvestný, obávam sa o ich bezpečnosť. Pán Steve Gigliotti, občan USA, ktorý zorganizoval moje stretnutie, bol zatknutý, vypočúvaný a deportovaný. Takéto činy v dnešnom svete nemajú miesto.

Naposledy som navštívil Čínu a Tibet pred desiatimi rokmi, keď som chystal správu pre komisiu zahraničných vecí Európskeho parlamentu. Hoci som mal radosť z rastúceho obchodu Číny s Európou, zároveň som ľutoval absolútny nedostatok demokracie; odporúčal som „nielen bežný obchod, ale aj bežnú politiku“. Kým obchod prekvital, politický vývoj zostal na bode mrazu a rozhovory Európskej únie s Čínou ohľadom ľudských práv, ktoré vtedy začali, sú naďalej zväčša neplodné.

Moja posledná návšteva ako spravodajcu Európskeho parlamentu pre nový predpis o Demokracii a ľudských právach, ktorý byť zavedený od roku 2007, som mal preskúmať, ako by mal fungovať v Číne. Stretol som sa s diplomatmi EÚ, akademikmi, nevládnymi organizáciami a jednotlivcami.

Moje závery sú, že čínsky režim zostáva brutálny, svojvoľný a paranoidný, avšak vrodená inteligencia a sebadisciplína Číňanov, vedená vývojom občianskej spoločnosti a vynárajúcou sa vládou zákona, musí viesť k demokratickej budúcnosti.

Podmienky väzňov v Číne sú čoraz známejšie, avšak len v posledných mesiacoch vyšlo na svetlo mimoriadne zlé zaobchádzanie s praktizujúcimi Falun Gongu, konkrétne výber väzňov s „vhodným“ orgánom a tkanivom pre transplantáciu, čo vedie k ich smrti. Toto je genocída, ako je to definované v Článku 2 konvencie o predchádzaní a trestaní zločinov genocídy:

„ľubovoľný z nasledujúcich činov spáchaný s úmyslom zničiť, celkovo alebo čiastočne, národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu, ako takú: zabíjanie členov skupiny; spôsobovanie vážneho telesného alebo duševného poškodenia členom skupiny; úmyselné postihnutie skupiny životnými podmienkami, zamýšľanými na spôsobenie fyzického zničenia celkového alebo čiastočného;“

Som výchovou kresťan, ako Vy. Moje kontakty s praktizujúcimi Falun Gongu počas mojich návštev v Pekingu, Hong Kongu a na Taiwane a aj potom (navštívil som 1. júna výstavu obrazov v Helsinkách, zobrazujúcu zaobchádzanie s väzňami Falun Gongu v Číne) nenasvedčujú, že by šlo o politické hnutie. Je to, ak to tak vyjadrím, duchovná prax s pôvodom v budhovskej škole, v ktorej každý nasledovník, s ktorým som sa stretol, získava duševnú a fyzickú kondíciu sériou denných cvičení v štýle Taj-či.

Praktizujúci, s ktorými som sa stretol v Pekingu, mi hovorili o svojom väznení a väznení ich žien, o mimoriadne krutom zaobchádzaní, ktorého sa im dostalo, vrátane odopierania spánku, ponižujúcich trestoch a až 20 hodinového bitia, aby vymohli ich zrieknutie sa Falun Gongu. Jeden z nich povedal, že pozná 20 ďalších praktizujúcich, ktorí boli ubití na smrť. Vedeli aj o vyberaní orgánov: jeden videl mŕtvolu svojho priateľa praktizujúceho, ktorého vnútornosti boli vybraté.

Odvtedy, čo začalo utláčanie Falun Gongu Čínskou komunistickou stranou (ČKS) v roku 1999 – na útlak vtedy vytvorili zvláštne Úrady „6-10“ – Falun Gong reagoval odhaľovaním faktov prenasledovania a iných zločinov režimu. V dôsledku toho vyhlasuje, že viac ako 10 miliónov Číňanov vystúpilo z ČKS a jej organizácií.

Ako britský konzervatívec som s úľavou bol svedkom – a hral som pritom aj nejakú podpornú úlohu – oslobodenia sa od komunizmu, ktorému sa teraz tešia milióny Európanov. Žiadam všetkých členov ČKS, aby si uvedomili zločiny spáchané v jej mene – Veľký krok vpred, Kultúrna revolúcia a Masaker na Námestí nebeského pokoja – tieto sú zodpovedné za približne 80 miliónov obetí.

Teraz je pravdepodobne len otázkou veľmi krátkeho času, než sa ten režim zrúti. Obrovské ekonomické rozdiely, prejavujúca sa administratívna korupcia, široký nesúhlas na vidieku, rastúca odvaha náboženských skupín a schopnosť mladých ľudí obchádzať internetovú blokádu, všetko to naznačuje zmenu.

Čínski ľudia majú priateľov všade tam, kde je sloboda myšlienok, vyznania a zhromažďovania. Tamojší režim nemá priateľov, a zatiaľ čo ním opovrhujem, dúfam, že tá zmena bude taká pokojná, ako proces, ktorým skončila nadvláda jednej strany v Európe.

Ako iní politici v slobodnom svete, varujem zároveň ľudí zodpovedných za genocídu, že budú niesť následky.

Pri príležitosti výročia masakru na Námestí nebeského pokoja a inde v roku 1989, žiadam svojich kolegov v Európskom parlamente a v slobodne zvolených zhromaždenia po celom svete, aby systematicky monitorovali zločiny, na ktoré ste tak odvážne upozornili verejnosť. Žiadam tiež všetky ambasády EÚ v Číne, aby poskytli podporu – a keď to je potrebné aj útočište – ochrancom ľudských práv ako ste vy. Budúcnosť nás všetkých bude súdiť.

Zdroj: http://www.clearharmony.net/articles/200606/33498.html