Vážený Majster, milí praktizujúci,
som praktizujúci Falun Dafa zo Slovenska. Falun Dafa som začal praktizovať na prelome rokov 2011 a 2012.
V roku 2018 som začal pracovať na diaľku pre newyorské NTD a Epoch Times. V marci 2023 sme boli požiadaní, aby sme založili Epoch Times Slovensko, takže niektorí praktizujúci zo Slovenska sa presťahovali do Berlína a plánovali tam nejaký čas zostať, aby videli, ako funguje Epoch Times Nemecko, a tiež aby boli v dobrom kultivačnom prostredí.
Nie som typ človeka, ktorý veľmi rozoberá veci, ktoré sa mu stali. Keď sa vyskytnú nejaké problémy, moja reakcia môže byť v poriadku alebo nie, avšak nakoniec sa príliš nezaoberám podrobnosťami a veľmi to neanalyzujem. Zvyčajne to hodím za hlavu a pokračujem ďalej. Ak sa zamýšľam nad každým detailom, stáva sa z toho pripútanosť a je to podobný prístup, akým postupuje moderná veda. Ako nám Majster vysvetľuje v Čuan Falune:
„Keď naša moderná fyzika skúma mikroskopické častice hmoty, skúma mikroskopickú časticu iba pomocou delenia a štiepenia. Bude skúmať častice po rozštiepení jadra. Keby bol taký prístroj, ktorým by sme mohli zväčšiť a vidieť úroveň, na ktorej by sa mohli všetky atómové častice alebo molekulové častice prejaviť vo svojej celistvosti, alebo ak by bola táto scéna pozorovaná, spravili by ste prielom za túto dimenziu a videli by ste skutočné scény existujúce v iných dimenziách.“ (Čuan Falun, Druhá lekcia, Otázka nebeského oka)
Nedávno som však zažil jednu vec, ktorá ma prinútila hlbšie sa zamyslieť. Stalo sa to počas cesty z Berlína na Európsku Fa konferenciu do Paríža. S manželkou sme smerovali na berlínske letisko. Mali sme jeden spoločný kufor, plus ja som mal batoh s notebookom a malú tašku cez rameno. Keď sme vystupovali z metra, bol tam trochu chaos, vlak so sebou sekane trhal, čo ľudí takmer zhodilo z nôh. Keď sme vystúpili, vzápätí som si uvedomil, že mi chýba malá taška. Dvere metra sa zatvorili a vlak odišiel. Zmocnil sa ma pocit bezmocnosti a paniky. V malej taške som mal všetky doklady, peňaženku, vodičský preukaz, kreditnú kartu, naše jediné kľúče od bytu v Berlíne, kľúče od auta a mobilný telefón.
Prvé, čo mi prebehlo hlavou, bola predstava, aké nepríjemné bude vybavovať všetky nové doklady a aké ťažké bude dostať auto z Berlína späť na Slovensko. Bol piatok. Predstavoval som si, ako vysvetľujem pani, v ktorej byte bývame a ktorej máme v pondelok vrátiť kľúče a odísť z bytu, čo sa stalo. V byte pritom ešte ostalo kopec našich vecí, ku ktorým sa nebudeme vedieť dostať. A potom som si uvedomil, že bez občianskeho preukazu nemôžem letieť do Paríža.
Ešte stále mi to celkom nedochádzalo, všetko sa stalo tak rýchlo. Dovtedy prebiehala celá cesta v poriadku, nikam sme sa neponáhľali, mali sme časovú rezervu. Ako sa to len mohlo stať? Manželka sa rozhodla pokračovať v ceste do Paríža. Dala mi svoju druhú kreditnú kartu, mal som kľúče od nemeckej kancelárie Epoch Times, na prezlečenie nejaké nohavice a košele, na prácu notebook, a to bolo všetko. Počkal som s ňou na vlak smerujúci na letisko a rozlúčili sme sa.
Cestou do kancelárie som za oknom autobusu premýšľal, čo som urobil zle, že sa mi niečo také muselo stať. Samozrejme, že som našiel niekoľko svojich nedostatkov, o ktorých som vedel už aj predtým. Nemalo však zmysel rozpitvávať to, čo som už aj tak poznal hlbšie a hlbšie a nakoniec len samého seba kritizovať. Jednoducho som situáciu prijal takú, aká bola. Teraz budem bezdomovec v Berlíne s jedným batohom. Život proste ide ďalej a ja pokračujem s ním.
Moju myseľ úplne pohltili ľudské myšlienky. Napríklad, aký zbytočne drahý byt platíme v Berlíne. Na Slovensku platíme tretinovú cenu. V Berlíne máme jednu izbu a doma bývame v krásnom trojizbovom byte s dvoma kúpeľňami a štyrmi balkónmi v centre mesta. Váhal som, či sa naozaj oplatilo presťahovať do Nemecka. Teraz, keď som ako bezdomovec sedel v autobuse, by som si určite radšej vybral zaplatiť za akýkoľvek drahý berlínsky byt, len keby som mal späť svoju tašku s peňaženkou a všetkými ostatnými vecami.
Keď som prišiel do kancelárie Epoch Times, boli tam nejakí praktizujúci, ktorí nešli do Paríža, keďže sa museli starať o chod nemeckej edície. Veľmi mi pomohli. Vyplnili za mňa on-line formulár na nemeckej webovej stránke Straty a nálezy, požičali mi mobilný telefón, aby som mohol zavolať do banky a zablokovať kreditnú kartu a zavolať operátorovi, aby mi zablokoval mobilný telefón. Jeden praktizujúci sa ponúkol, že môžem spať u neho doma.
Na druhý deň začal víkend. Aj v sobotu, aj v nedeľu sme išli na celý deň do kancelárie. Písal som články pre našu novú webovú stránku a myslel som si, že som možno musel zostať, pretože ostatní z nášho projektu odišli do Paríža a nikto iný teraz nemôže nič publikovať.
Takisto som počas víkendu vysielal každý deň jednu hodinu spravodlivé myšlienky, aby záležitosti ohľadom mojej tašky, kde som mal v podstate všetko, išli podľa Majstrových usporiadaní. Tiež som počúval zdieľania z Európskej Fa konferencie v Paríži, pretože českí a slovenskí praktizujúci spravili preklady a zvukové nahrávky vopred, za čo im veľmi ďakujem. Snažil som sa dovolať na Straty a nálezy, avšak počas víkendu nedvíhali.
Rozhodol som sa ísť na stanicu metra a cez stroj, ktorý tam bol, sa spýtať zamestnanca, či o mojej taške nemá nejaké nové správy, ale bezvýsledne.
Od začiatku som si myslel, že ani nemá cenu to skúšať, všetko je usporiadané a moja snaha hľadať tašku je pripútanosť. Niektorí praktizujúci mi dali nejaké návrhy, čo robiť, tak som to zobral ako prirodzený priebeh a navštívil som stanicu metra, policajnú stanicu a pokúsil som sa viackrát volať na Straty a nálezy. Potom som si povedal, že som naozaj vyskúšal všetko, budem len robiť tri veci, svoju prácu a to je všetko.
Celý čas som mal v hlave tento citát:
„Naši kultivujúci by teda už vôbec nemali byť takíto, keďže kultivujúci by mal nasledovať prirodzený priebeh. Ak je niečo vaše, nestratíte to. Ak niečo nie je vaše, nebudete to mať, ani keď o to bojujete. Samozrejme, nie je to absolútne. Keby to bolo až také absolútne, nebola by tu otázka dopúšťania sa zlých skutkov. Inými slovami, sú tam nejaké nestále faktory. Ale ako praktizujúci ste v princípe ochraňovaní Učiteľovým fashenom. Iní nemôžu vziať to, čo je vaše, dokonca aj keby chceli. My preto veríme na nasledovanie prirodzeného priebehu.“ (Čuan Falun, Siedma lekcia, Závisť)
Potom som si uvedomil, že keby som stratil iba jednu vec, napríklad mobilný telefón alebo peniaze, dobre, povedal by som si, možno som o to mal prísť, lebo to nebolo moje. Avšak stratiť všetky osobné doklady, kľúče od auta, bytu a mobilný telefón naraz, kvôli tomu, že nič z toho nie je v skutočnosti moje, to mi veľký zmysel nedávalo. Keby som sa chcel zamyslieť len veľmi povrchne, tak minimálne koho iného by mali byť všetky osobné doklady, ktoré štát vystavil na moje meno? S veľkou pravdepodobnosťou sú moje. Dospel som teda k záveru, že možno mi zoberú peniaze alebo mobilný telefón, ale doklady a kľúče mi pravdepodobne vrátia.
Tiež som si všimol, že jeden môj článok začal byť na Facebooku mimoriadne úspešný, získal viac ako dve tisíc lajkov a priniesol veľa čitateľov na našu novú webovú stránku. Napadlo mi, že by to mohlo byť preto, lebo prechádzam nejakým trápením a karma čitateľov, ktorí majú so mnou predurčený vzťah, tak mohla byť eliminovaná, a potom mohli prejaviť väčší záujem o našu stránku.
V pondelok sa praktizujúci začali postupne vracať z Paríža. Mnohí z nich mali komplikácie počas cesty tam alebo späť. Volal som opäť na Straty a nálezy, ale nič pre mňa nemali. Manželka sa vrátila poobede a povedala mi, že som mohol skúsiť ísť s ňou lietadlom, pretože niektorí cestujúci pred letom vôbec nemuseli ukazovať ani pas, ani občiansky preukaz. Bolo to až neuveriteľné, no hneď po práci sme mali schôdzku ohľadom nového bytu. Dostali sme kľúče a hneď sme tam mohli ísť bývať. Na stretnutí sme sa dohodli ešte týždeň predtým a byt sme dostali práve včas, keďže sme bez kľúčov nemohli ísť do starého bytu, ktorého majiteľka bola v zahraničí.
Počas celého týždňa som niekoľkokrát volal na Straty a nálezy, ale nemali pre mňa žiadne správy. V pondelok, keď som sa im prvýkrát dovolal, som bol plný očakávania. To počas týždňa postupne úplne upadlo. Prestal som očakávať, že niečo nájdu, a už som im ani nechcel volať.
Vo štvrtok mi jedna praktizujúca povedala, že raz, keď bola v Paríži, stratila peňaženku. Takže na letisku nemohla ukázať občiansky preukaz ani pas. Vydali jej náhradný preukaz a mohla odletieť späť do Nemecka. To bol pre mňa posledný kúsok skladačky a konečne som pochopil svoju lekciu.
Uvedomil som si, že potom, čo som stratil tašku, bolo mojou najväčšou chybou, že som nešiel na letisko a nesnažil sa pokračovať. Moje prvé myšlienky boli ľudské myšlienky o tom, koľko problémov ma teraz čaká a že nemôžem letieť do Paríža, keďže nemám občiansky preukaz. Okamžite som to vzdal. Bol to pre mňa náznak, že to s cestou na Európsku Fa konferenciu nemyslím vážne.
Aj ostatní praktizujúci čelili problémom, ale bojovali, aby mohli ísť. Bol som si celkom istý, že keby som sa pokúsil ísť na letisko a nasledoval spravodlivé myšlienky kultivujúceho, mohol sa nájsť spôsob, ako sa dostať do lietadla aj bez dokladov. Pravdepodobne som si vtedy myslel, že je to takmer nemožné a zbytočne náročné, takže som sa o to ani nepokúšal. Hlavnou chybou bolo, že som úplne nasledoval myslenie a logiku svetského človeka. Dnes si myslím, že aj v takej navonok nepriechodnej situácii sa mohlo nájsť riešenie.
Majster hovorí v Čuan Falune:
„Prečo to teda možno spraviť pre kultivujúceho? Lebo kultivujúci je najvzácnejší, pretože sa chce kultivovať. Vyvinutie tejto myšlienky je teda najvzácnejšie. V budhizme ľudia hovoria o budhovskej povahe. Keď u človeka vystúpi budhovská povaha, osvietené bytosti sú schopné mu pomôcť.“ (Čuan Falun, Prvá lekcia, Opravdivo viesť ľudí k vysokým úrovniam)
Aj keď sa mi už vôbec nechcelo, prinútil som sa v piatok opäť zavolať na Straty a nálezy. Bez akéhokoľvek očakávania. Urobil som to ako povinnosť, ktorú si môžem odfajknúť.
Pracovníkovi som opäť nadiktoval svoje meno a on opäť nič nenašiel. Napadlo mi však začať sa ho pýtať na konkrétne veci. Spýtal som sa ho na kľúče od auta Citroen. Povedal mi, že kľúčov od Citroenu má naozaj veľa. Potom sa však odmlčal a začal sa ma pýtať, ako vyzerá moja taška. Nakoniec mi povedal, aby som prišiel, možno pre mňa niečo má.
Tak som šiel. Niektorí praktizujúci v kancelárii sa z toho veľmi tešili, ale ja som nič nečakal. Bola to ďalšia povinnosť, ktorú si môžem odfajknúť. V kancelárii Stratov a nálezov mi vrátili všetko do posledného centu. Zamestnancovi, ktorý mi veci predával, som dal leták o Falun Gongu, ale cvičenia ho veľmi nezaujali. Keď som začal hovoriť o prenasledovaní v Číne, úplne sa zmenil a počúval s veľkým záujmom. Poďakoval mi a ja som poďakoval jemu. Keď som zapol mobilný telefón, uplynulo dostatok dní, aby nebol viac zablokovaný. Mohol som hneď zavolať sestre, že mi nemusí posielať náhradné kľúče od auta, lebo mám všetko späť.
Keď sa na to teraz pozerám z odstupu, všetko bolo dokonale usporiadané. Všetko bolo usporiadané tak, že ak by som sa riadil spravodlivými myšlienkami, mohol som ísť do Paríža, a zároveň všetko bolo usporiadané aj vtedy, keď som skúškou neprešiel a zostal som v Berlíne. V oboch možnostiach sa o mňa Majster staral.
Myslel som si, že musím zostať v Berlíne, pretože nikto iný nemôže písať články. Avšak článok napísaný dva dni pred konferenciou bol taký úspešný a priviedol na našu webovú stránku toľko ľudí, že ani nebolo potrebné písať ďalšie články a mohol som ísť na konferenciu.
Aj keď som nešiel na konferenciu, mohol som si vypočuť všetky zdieľania vďaka audio nahrávkam, ktoré praktizujúci vopred pripravili. Keď sa moja manželka vrátila z Paríža, bolo usporiadané, že sme hneď po práci dostali kľúče od nového bytu a mali sme okamžite kde bývať. Moja taška s dokladmi a vecami mi bola vzatá a po týždni vrátená úplne nedotknutá. Videl som v tom veľmi čisté usporiadania, kde všetko do seba zapadá, aké vie spraviť iba veľká osvietená bytosť na veľmi vysokej úrovni, náš súcitný Majster, aby mi dal lekciu a náznak.
Ďakujem Majstrovi za to, že mi dal šancu zlepšiť sa, a tiež za to, že sa o mňa celý čas staral. Ďakujem praktizujúcim za pomoc, zdieľanie a spoluprácu.
Je to len moje obmedzené porozumenie. Ak som povedal niečo, čo nie je v súlade s Fa, láskavo na to upozornite.
* * *
Můžete tisknout a rozšiřovat všechny články publikované na Clearharmony a jejich obsah, ale uvádějte prosím zdroj.
více ...