Dobrý deň, vážený Majster! Dobrý deň, milí praktizujúci!
Som mladá praktizujúca Falun Dafa zo Slovenska. Falun Dafa som začala praktizovať pred štyrmi rokmi. V tejto skúsenosti by som sa s vami rada podelila o moje pochopenia ohľadom opustenia sebeckých myšlienok a názorov na iných praktizujúcich, aby som mohla s vami lepšie spolupracovať, byť jedným telom, a aby sme spoločne pomohli Majstrovi zachrániť vnímajúce bytosti.
Od začiatku mojej kultivácie som si o učeníkoch Dafa myslela, že sú jednoducho úžasní. O mnohých praktizujúcich som si myslela, že sa kultivovali veľmi dobre. Hoci som vedela, že kultivujúci nemá mať vzory, neuvedomila som si túto mentalitu vzhliadania k praktizujúcim a myslela som si, že k niektorým mám skutočne rešpekt za to, ako dobre sa činili v niektorých veciach, akí sú ohľaduplní a podobne. Nedávno som si uvedomila, že v skutočnosti je to presne naopak. Nie je to skôr tak, že mi chýba rešpekt k praktizujúcim, ak mám na nich názory, aj keď pozitívne? Ak mi chýba rešpekt k praktizujúcim, nie je to neúctivé aj k Majstrovi a k Dafa? Uvedomila som si, že skutočný rešpekt by mal byť bezpodmienečný, mala by som mať úctu k praktizujúcim už len z princípu, pretože sú učeníci Dafa, Majstrovi učeníci. Okrem toho som pochopila, že prechovávanie názorov na praktizujúcich je aj dosť nebezpečné. Napríklad, keď som videla niekoho z týchto, v mojich očiach dobrých praktizujúcich, zlyhať v nejakej skúške, vo vnútri som bola sklamaná. Prečo? Nedovolím praktizujúcim robiť chyby? Nedovolím im cenný proces kultivácie, a namiesto toho sa držím svojich sebeckých predstáv o tom, akí by som chcela, aby boli?
Majster povedal:
„Keď myseľ človeka na niečo myslí, alebo ho vedie k tomu, aby niečo povedal, spravil, alebo keď riadi jeho zmyslové orgány a štyri končatiny, môže to byť pripútanosť svetských ľudí. Napríklad rôzne názory, ktoré majú ľudia, ‚ty si dobrý‘, ‚on nie je dobrý‘, alebo ‚ty sa kultivuješ dobre‘, ‚on sa nekultivuje dobre‘ atď., všetky tieto samé osebe spôsobujú napätia medzi ľuďmi.“ (Čuan Falun, Ôsma lekcia, Kultivácia rozprávania)
Medzi mladými praktizujúcimi máme skupinu, kde sa zdieľajú skúsenosti a je tam veľmi veľa praktizujúcich z rôznych krajín. Uvedomila som si, že za zdanlivo čistou myšlienkou, že si veľmi cením toto usporiadanie a prostredie, bola okrem toho aj pripútanosť k predstave čistej zeme. Jedného dňa sa v skupine strhlo akési pozeranie sa vonku a napätie medzi praktizujúcimi sa vystupňovalo. Nakoniec bola skupina na pár dní pozastavená koordinátormi, takže nikto nevedel do skupiny nič napísať. Premýšľala som, prečo som to videla. Keďže to bolo medzi praktizujúcimi, bol to pre mňa akýsi alarm, že toto je naozaj problém, a keďže sme jedno telo, tak sa ma to týka úplne rovnako ako tých, medzi ktorými konflikt nastal. Uvedomila som si, že keď sa niečo stane medzi svetskými ľuďmi, nezvyknem sa zakaždým a bezpodmienečne pozerať do seba, a len si myslím, že takíto sú dnes svetskí ľudia. Musí ma vystrašiť až konflikt vo veľkej skupine praktizujúcich, aby som sa pozrela dovnútra?
Majster vyučoval:
„Keď majú dvaja ľudia konflikt, obaja by mali hľadať príčiny v sebe a pýtať sa: ‚Aký tu mám problém?‘ Každý by mal hľadať svoj vlastný problém. Ak je nejaký tretí človek svedkom konfliktu dvoch ľudí, povedal by som, že nie je náhoda, ak to ten tretí človek vidí a aj on by mal rozmýšľať: ‚Prečo som videl ich konflikt? Je to preto, že mám stále nedostatky?‘ Iba týmto spôsobom to môže byť dobré. Avšak vždy keď sa dostanete do konfliktu, stále to odtláčate na druhých a hľadáte slabiny a nedostatky druhých. Nie je správne, že to tak robíte. Mohli by ste spôsobiť straty v práci pre Dafa alebo spôsobiť straty pre Dafa. Neuvedomili ste si, že používate Dafa a prácu pre Dafa ako výhovorku pre vaše vlastné nedostatky alebo na skrývanie vašich vlastných pripútaností. Ak rozmýšľate o tom, že iná osoba sa nečinila dobre, ak to vo svojej mysli nedokážete prekonať, mali by ste premýšľať: ‚Prečo sa tým moja myseľ trápi? Naozaj má problém on? Alebo je niečo nesprávne hlboko vo mne?‘ Mali by ste o tom dôkladne premýšľať. Ak naozaj nemáte žiaden problém a to, čo spravil on, je naozaj problematické, mali by ste mu to s láskavosťou povedať a to nepovedie ku konfliktu. To je zaručené. Ak to ten druhý človek nie je schopný pochopiť, je to potom jeho problém. Povedali ste to, čo ste povedali.“
„Bez konfliktov nebude zlepšenie. Niektorí ľudia cítia, že prostredie, v ktorom sú, je veľmi pokojné, a každý si myslí, že jeho kultivácia ide veľmi dobre. V skutočnosti, dovoľte mi povedať vám, že to nie je dobré. To, čo chcem ja, je presne vytvoriť pre vás nejaké konflikty, pretože ak by ste žiadne nemali, nebolo by to pre vás dobré. Je to preto, že iba uprostred konfliktov sa vaše pripútanosti môžu odhaliť a zviditeľniť pred vami aj pred druhými a potom sa odstránia. Ak by tu neboli tie konflikty, vaše pripútanosti bežných ľudí by neboli odstránené. Takže venujte nejakú pozornosť tomuto: Za každých okolností, najmä ak sa kultivujete medzi bežnými ľuďmi, je to nevyhnutne tak, že iba skrz konflikty a xinxingové zasahovanie si môžete zlepšiť svoj xinxing. Vždy keď prednášam, hovorím o tejto otázke. V tom čase, keď ste tam sedeli a počúvali Fa, vám to všetkým bolo celkom jasné. Avšak len čo ste vyšli z tých dverí, už ste neboli takí dobrí a zabudli ste na to.“ (Vyučovanie Fa na Fa konferencii v západnom USA, Los Angeles, 21. a 22. 2. 1999)
Tiež som si uvedomila, že sa niekedy do seba nepozerám bezpodmienečne. Niekedy sa pozerám dovnútra preto, lebo chcem, aby to urobili aj iní. Ak to urobia, som šťastná a myslím si, že sme sa spoločne zlepšili. Možno sa zlepšili oni, ale mohla som sa zlepšiť ja, keď bolo moje pozeranie sa dovnútra podmienečné? Nechcela som kultivovať iných? Ak to neurobia, mám pocit, že je to nefér, že to vyzerá akoby to bola len moja chyba a trápi ma strata tváre, alebo som frustrovaná a robím si starosti, že nedokážeme byť jedno telo. Ale nie sú aj konflikty medzi praktizujúcimi pre nás dobrá príležitosť na zlepšenie?
Táto skúsenosť mi pomohla uvedomiť si svoju mentalitu ochraňovania sa a oponovania, keď niekto poukáže na moje nedostatky. Keď sa na ne poukáže spôsobom, ktorý mi nie je nepríjemný, nemám s tým problém, ale keď sa mi nepáči spôsob, akým ma niekto upozorňuje, alebo mám pocit, že dotyčný nerozumie mojej situácii, začnem sa brániť a snažím sa vysvetliť, že moja situácia nie je úplne taká ako možno vyzerá. Keď sa v takýchto prípadoch pozriem do seba, tak je to len povrchné a uspokojím sa s tým, keď nájdem nejaké pripútanosti, ale v srdci sa nesnažím zmeniť od základu. Potom, aj keď svoje nedostatky poviem nahlas, bojím sa kritiky, alebo že niekoho sklamem. Ale odvážila by som sa pozrieť do seba a byť vyrovnaná aj keby to nielenže nikto neocenil, ale ešte by ma aj kritizoval? Je snáď moja kultivácia podmienečná? „Zaobchádzaj so mnou pekne, inak sa nebudem kultivovať?“ Chcem sa kultivovať, alebo si chcem zachovať tvár?
Majster povedal:
„Prečo sa kultivujete? Kvôli svojej povesti? Kvôli nenávisti? Kvôli pripútanostiam, ktoré prechovávate? Kvôli svojim milovaným osobám? Kvôli veciam, ku ktorým ste pripútaní? Kvôli veciam, ktoré nedokážete opustiť? Nie sú toto všetko presne tie veci, ktorých by ste sa mali zbavovať?“ (Vyučovanie Fa na Fa konferencii na západnom pobreží, Los Angeles, 16. 10. 2015)
Aj tak som si ešte stále plne neuvedomovala, aká silná je moja pripútanosť k povesti. V lete som mala príležitosť zúčastniť sa tábora mladých praktizujúcich, kde mi praktizujúci pomohli si to uvedomiť. Zúčastňovali sme sa projektu, ktorého súčasťou bolo natáčať videá. Jedno z nich bolo, že sme sa snažili zahrať a zaspievať pesničku o kultivácii. Ja som hrala na gitare, ďalší praktizujúci hral na saxofóne a zvyšní sme spolu spievali. Hoci som veľa trénovala, nebola som schopná zahrať to dobre. Navyše sa mi úplne zlomil hlas a spievala som veľmi falošne, z čoho som bola vo veľkom strese. Prečo to nedokážem urobiť dobre? Povedala som koordinátorovi, že v posledných nahrávkach som sa činila tak zle, že to do projektu nemôžeme použiť. Tento praktizujúci mi láskavo a s humorom povedal, že sa nemusím báť, že nezverejníme nič, čo by mohlo poškodiť moju povesť. Takže toto bol môj problém! Prečo sa toľko zaoberám sebou a tým, ako vyzerám, keď mám spraviť len to, čo je pre projekt potrebné a urobiť to dobre? Potvrdzujem Fa, alebo seba?
Nacvičovanie pesničky bolo pre mňa cennou príležitosťou opustiť pripútanosť k sebe a dobre spolupracovať. Bolo pre mňa ťažké zosynchronizovať sa s praktizujúcim, ktorý hral na saxofón. Keď som zneistela, často som spomalila a čakala naňho. Tento praktizujúci mi veľakrát povedal, že ja musím viesť, udržovať rytmus a on musí doprevádzať melódiou. Asi by som bola radšej, keby to bolo presne naopak, keďže niekto by mi udával smer a ja by som iba nasledovala. Prečo? Snažím sa zbaviť zodpovednosti? Lenže z povahy našich nástrojov boli úlohy jasne pridelené a nemohli sme sa vymeniť. Uvedomila som si, že aj malé sebavedomie a neistota v tom, čo robím, je sebecká myšlienka, a že by som sa nemala báť čeliť ťažkostiam, ale dôstojne spraviť svoju časť, aby sme spolu mohli urobiť dobrú prácu.
Počas celého týždňa tábora bola pre mňa meditácia neskutočne bolestivá, a jediné, na čo som sa zmohla, bolo nútiť sa vydržať. Praktizujúci, ktorí sedeli celú hodinu v plnom lotose, s pokojným výrazom na tvári a chrbtom rovným ako sviece, boli pre mňa inšpirujúci, ale uvedomila som si, že okrem toho sa u mňa prejavilo mnoho pripútaností, ako napríklad úzkosť z toho, že ja som sa nedokázala činiť tak dobre, ktorá nielenže vo mne vyvolávala pocit viny, ale bola za ňou skrytá aj súťaživosť, porovnávanie sa a dokonca závisť. Tiež som sa hanbila zložiť nohy skôr ako ostatní. Čo je toto za motiváciu? Čo všetko ešte robím preto, aby som ochránila svoje pripútanosti a nestratila tvár? Takisto som si uvedomila, že som takto sedávala v plnom lotose pri skupinovom štúdiu Fa nie preto, že by moje pochopenie bolo tak hlboké, ale z veľkej časti preto, že tak sedávali ostatní, a ja som nechcela byť horšia. Prečo sa musím vždy porovnávať s ostatnými takýmto spôsobom? Mala by som sa od nich učiť a inšpirovať sa, a nie súťažiť a porovnávať sa s nimi.
Čo sa týka závisti voči ostatným praktizujúcim, poslednú dobu viacerí praktizujúci nezávisle od seba zdieľali, že mi závidia. Najprv som nerozumela, prečo by to niekto robil. Myslela som si, že závidieť praktizujúcim je tak zlé, že je to pre praktizujúceho „zakázané“. Vo výsledku to spôsobilo, že som sa nikdy ani nezamyslela nad tým, či túto nespravodlivú myšlienku neprechovávam aj ja, na rozdiel od týchto praktizujúcich, ktorí si to dokázali uvedomiť. Keď som sa skutočne pozrela do zrkadla, uvidela som závisť aj u seba. Bola som v šoku! Ako to, že som si ju doteraz nevšimla? Nezmýšľala som o sebe vysoko? Neznamená to, že som nebola ochotná pripustiť, že by som urobila niečo tak zlé? Úplne to isté sa mi stalo s nahnevaním sa na praktizujúcich. Tiež som si myslela, že sa to jednoducho nesmie, a prípadne pri najmenšom náznaku som hnev úplne potlačila.
Raz, keď som počula jedného praktizujúceho zdieľať o tom, ako sa nahneval na iného praktizujúceho, pretože sa mu zdalo, že niečo neberie vážne, prekvapilo ma to. A keď som sa pozrela do seba, zistila som, že aj ja sa dokážem hnevať na praktizujúcich, ale nikdy predtým som si to poriadne neuvedomila a nepripustila, takže som to ani nemohla odstrániť od koreňa. Tiež som videla praktizujúcich popierať, že majú nejakú pripútanosť, čím som mohla uvidieť tento prístup aj u seba, ako keby som sa pozerala do zrkadla. Hnev na praktizujúcich sa u mňa skrýva za frustráciou, prípadne starosťou o praktizujúcich, takže je pre mňa ťažšie ho rozpoznať. Nie je to vážna vec? Nevytvárajú takéto nespravodlivé myšlienky medzi nami neviditeľné bariéry? Ak máme byť jedno telo, a ja som jeden prst, môžem sa hnevať na iný prst? Môžem mu závidieť, súťažiť s ním, báť sa o neho, obdivovať ho, vzhliadať k iným prstom alebo sa na nich pozerať zhora, prípadne byť pripútaná ku kamarátstvu s nimi? Ako budeme potom spolupracovať? Kto som ja a kto sú ostatní praktizujúci? Nie sme všetci kultivujúci, učeníci Dafa, Majstrovi učeníci? Neboli sme kedysi bohmi? Neplníme teraz na zemi svoje historické misie a nepomáhame Majstrovi zachraňovať vnímajúce bytosti? Ako by som sa teda mala k ostatným praktizujúcim správať a ako by som o nich mala zmýšľať? V knihe Čuan Falun je takýto odsek, ktorému rozumiem tak, že mať nespravodlivé myšlienky voči bohom je veľmi neúctivé.
Citujem:
„Ak je človeku so všetkými emóciami a túžbami svetských ľudí dovolené vystúpiť a stať sa Budhom, premýšľajte o tom, je to možné? Keď uvidí, že tie veľké Bódhisattvy sú také nádherné, môže mať neprístojné myšlienky. Tento človek môže začať hádku s Budhom, pretože jeho žiarlivosť nebola odstránená. Ako môže byť týmto veciam dovolené, aby nastali? Čo by sa s tým teda malo robiť? Musíte odstrániť všetky zlé myšlienky medzi svetskými ľuďmi – iba potom môžete ísť nahor.“ (Čuan Falun, Prvá lekcia, Prečo robenie kultivačných cvičení nezvyšuje kung)
Ale nie sú v podstate aj ostatní praktizujúci, rovnako ako aj ja, a dokonca aj svetskí ľudia bohovia z vysokých úrovní? Nie je potom neúctivé vytvárať si o komkoľvek názory a myšlienky? Namiesto toho by som mala opustiť všetky sebecké myšlienky, myslieť najprv na druhých a merať svoje myšlienky, slová a činy podľa Fa. Po tom, čo som u seba rozpoznala tieto nespravodlivé myšlienky, vrátane tých, nad ktorými som sa nikdy predtým nezamýšľala a asi som si myslela, že tieto problémy nemám, pocítila som hlbokú ľútosť. Bolo jednoducho príliš bolestivé vidieť sa v takom svetle. Prečo? Stala som sa spokojnou so svojou kultiváciou? Myslela som si, že som lepšia? Prečo sa cítim sklamane, keď to, že som si uvedomila svoje nedostatky, je v skutočnosti dobrá vec?
Keď som bola menšia, často som v škole chytila vši, a vždy som bola smutná, keď mi mamka z vlasov vyčesala viac hníd ako som čakala. Potom som si začala hovoriť, že čím viac hníd mi mamka vyčeše, tým menej mi ich vo vlasoch zostane. Nie je to tak aj s pripútanosťami? Nemala by som sa tešiť, že čím viac pripútaností sa mi podarí rozpoznať, a čím sú horšie, tým je to lepšie? Keďže následne ich môžem odstrániť, a nie ďalej skrývať. Skrývať ich aj tak nepomôže, dokonca môžu ešte narásť, tak ako sa z nevyčesaných hníd vo vlasoch vyliahnu vši, a tie sa budú ďalej množiť. Keďže aj ľútosť je pripútanosť, rozhodla som sa opustiť aj tú.
Majster povedal:
„Nemám rád, keď si niečo vyčítate, je to úplne zbytočné. Zopakujem to, čo som povedal: ak ste padli, neostaňte ležať, hneď vstaňte!“ (Vyučovanie Fa počas Lampiónového festivalu, 15. 2. 2003, na Fa konferencii Západného USA, Los Angeles, otázky a odpovede)
Po týchto udalostiach som odrazu pocítila obrovskú úprimnú túžbu kultivovať sa celým srdcom a zanechať všetky pripútanosti, ktoré ma zväzujú. Uvedomila som si, že niekedy som ako ten dobrý človek, o ktorom Majster hovorí v Lunyu:
„Každý svetský človek, ktorý dokáže byť v súlade s Dafa, je skutočne dobrým človekom a prinesie mu to odmenu, šťastie a dlhý život.“ (Čuan Falun, Lunyu)
Ale chcem byť v súlade iba s niektorými časťami Dafa? Ako kultivujúca, každú svoju bunku a každú najmenšiu časť svojej existencie môžem úplne prispôsobiť Dafa, ak sa budem úprimne snažiť.
V Lunyu ďalej Majster hovorí:
„Keď sa ako kultivujúci prispôsobíte Dafa, ste tým, kto sa stal osvieteným – božskou bytosťou.“ (Čuan Falun, Lunyu)
Majster nám k tomu predsa zanechal všetko, čo je potrebné.
Citujem:
„Fa môže prelomiť všetky pripútanosti, Fa môže vyhubiť všetky zlá, Fa môže rozbiť všetky klamstvá a Fa môže posilniť spravodlivé myšlienky.“ (Základy pre ďalší pokrok II, Odstráňte rušivé zasahovanie, 5. 7. 2000)
Cítila som sa, akoby som práve teraz získala Fa. Ešte niekoľko dní som pri štúdiu Fa ronila slzy a zdalo sa mi, že sa odrazu predo mnou odhaľujú princípy, ktoré som si nikdy predtým nevšimla. Konečne som hlbšie pochopila, čo znamená mať srdce pre kultiváciu, a pri robení troch vecí teraz cítim úprimnú a hlbokú vďačnosť voči Majstrovi. Keďže moje začiatky kultivácie boli pomalé a časom som sa stávala viac usilovnou, nerozumela som, čo znamená „kultivovať sa so srdcom ako na začiatku“. Teraz tomu rozumiem tak, že ak sa budem kultivovať, ako keby som práve začala, s pokorným srdcom, uvedomujúc si, že mám ešte veľmi veľa pripútaností, ktoré musím odkultivovať, potom bude nielenže jednoduchšie sa tých pripútaností zbaviť, ale v skutočnosti to bude aj menej bolestivé. Budem sa kultivovať úprimnejšie a dám do kultivácie celé svoje srdce.
Všetko vyššie spomenuté sú len moje obmedzené pochopenia na mojej súčasnej úrovni. Poukážte, prosím, na čokoľvek, čo nie je v súlade s Fa.
Ďakujem, súcitný Majster, za milosrdné usporiadania, vďaka ktorým som mala príležitosť si uvedomiť svoje nedostatky a napraviť sa. Ďakujem, praktizujúci, že ste mi pomohli uvidieť moje chyby a poskytli mi súcitné a podnetné prostredie.
* * *
Můžete tisknout a rozšiřovat všechny články publikované na Clearharmony a jejich obsah, ale uvádějte prosím zdroj.
více ...