Evropská Fa konference výměny kultivačních zkušeností 2017: Skúsenosť

Od praktikujícího Falun Dafa ze Slovenska

Počas kultivácie som prešiel mnohými skúškami a príležitosťami zlepšiť si charakter. Uvedomil som si, že každá negatívna myšlienka môže mať vplyv na okolie, ako aj na mňa samotného. Preto bolo pre mňa veľmi dôležité odstraňovať a brať zľahka rôzne pripútanosti, túžby a city, ktoré do mňa rušivo zasahovali, a dosiahnuť štandard pravého praktizujúceho, byť pravdivý, súcitný a znášanlivý, a v hlave mať jedinú hlavnú myšlienku, zachrániť všetky vnímajúce bytosti.

Majster povedal:

„V opravdivej kultivačnej praxi si musí človek zušľachťovať myseľ. Iba potom, keď si zlepšíte svoj charakter, môže byť vaša myseľ čistá a ne-činná. Iba keď si zlepšíte svoj charakter, môžete sa prispôsobiť povahe vesmíru a odstrániť rôzne ľudské túžby, pripútanosti a iné nedobré veci. Iba potom môžete vysypať zlé veci z vášho tela a vystúpiť hore. Nebudete obmedzovaný povahou vesmíru a vaša látka cnosti môže byť premenená na kung. Nedopĺňa sa to vzájomne? Je to jednoducho takýto princíp!“ (Čuan Falun, Deviata lekcia, Pokojná myseľ)

Rád by som sa podelil o dve skúsenosti, ako som si zlepšil charakter.

Skúsenosť s učiteľom filozofie

Od doby, keď som nastúpil na novú školu, som bol veľmi skeptický ohľadom hodiny Základy spoločenských vied. Moje prvotné pochopenie bolo, že filozofické náuky, ktoré sme sa učili boli nemotorné, komplikované a nemierili na ľudské srdce. Bál som sa, že by filozofické učenia mohli poškodiť moju kultiváciu. Mal som strach, že by som mohol pridať filozofické pochopenia do kultivácie a potom by som už nekultivoval vo Falun Dafa.

Jedného dňa učiteľ prezentoval zásady nekonfliktného správania. Hovoril o tom, že dôvod prečo majú ľudia konflikty spočíva v tom, že neboli naplnené ich potreby. Napríklad potreba byť v bezpečí, mať dobré ľudské prostredie. Najskôr som to nepochopil a povedal som, že si myslím, že dôvodom konfliktov sú utrpenia ľudí. Učiteľ mi odpovedal, či som nemyslel, že utrpenia sú spôsobené potrebami. Odpovedal som mu, že som to tak nemyslel. Neskôr som zdvíhal ruku a myslel som si, že učiteľ sa už so mnou nechce naďalej rozprávať a tak ma ignoruje. Bola to pre mňa zložitá situácia, pretože som nechápal učivo a mal som silno podporené pripútanosti k tomu, že ja, ani moje výroky, nie sú dôležité. Nezvládol som to a povedal som, že mi táto učebná látka pripadá nevhodná. Učiteľ mi odvetil, že mám za ním niekedy prísť do kabinetu, aby sme sa porozprávali o tom, či je jeho výučba dobrá, a či dokáže pomôcť študentom správať sa nekonfliktne.

O pár dní som prišiel do učiteľského kabinetu a ako prvé som sa ospravedlnil za svoje správanie na hodine. Povedal som mu, že som sa správal povýšene a bral som Falun Dafa ako lepšie učenie. Taktiež som mu opísal situáciu, v ktorej som bol a prečo som sa takto správal. Učiteľ reagoval veľmi pozitívne, poďakoval mi a keď videl, že som bol v zlej situácii, taktiež sa mi ospravedlnil. Už nezostávalo veľa času a učiteľ navrhol, aby sme sa podrobnejšie porozprávali o tejto téme ešte na obede.

Pochopil som, že Falun Dafa sa nedá porovnávať s učeniami svetských ľudí. Porovnával som nadprirodzené veci s vecami bežných ľudí. Už samotné porovnávanie je ľudská vlastnosť, keď ako praktizujúci chcem vystúpiť nad a za, musím sa zbaviť a brať zľahka všetky ľudské myšlienky a city.

Majster povedal:

„Ak sa odpútate od citov, nikto na vás nemôže mať vplyv. Myseľ svetskej osoby vás nebude schopná ovplyvniť. Čo ich nahradí, je súcit, čo je niečo vznešenejšie.“ (Čuan Falun, Štvrtá lekcia, Zlepšovanie charakteru)

O týždeň neskôr sme sa stretli na obede a otvorili sme tému nekonfliktná komunikácia. Začali sme sa rozprávať o potrebách človeka. Povedal som mu, že ľudské potreby sa snažím brať zľahka a niektoré odstraňujem. Učiteľ to pochopil tak, že mojim cieľom je opustiť všetky potreby a nebyť v kontakte so spoločnosťou, preto mi povedal, že sa snaží žiť život, v ktorom bude čeliť rôznym konfliktom a situáciám, aby sa mohol zlepšiť ako človek. Potom povedal, že by nemohol opustiť túto ľudskú spoločnosť, pretože by vytvoril veľa problémov v rodine. Ja som mu povedal, že toto je presne to, o čo sa snažím aj ja. Povedal som mu, že najväčšie majstrovstvo je, keď dokážeme brať rôzne pripútanosti a túžby zľahka, a zároveň nebudeme ovplyvnení rôznymi pokušeniami v ľudskej spoločnosti. Učiteľ súhlasil.

Majster povedal:

„Kultivačné metódy v kláštoroch vás nútia stratiť tieto veci, aby ste sa vzdali tejto vašej pripútanosti. Tým, že vás nenechajú na to myslieť, nútia vás, aby ste ich úplne odmietli. Oni si osvojili takúto metódu. Ale my nepožadujeme, aby ste to tak robili. Žiadame vás, aby ste sa starali menej o hmotné záujmy, ktoré ležia priamo pred vami. Preto je kultivácia v našej škole praktizovania najpevnejšia. Nežiadame vás, aby ste sa stali mníchmi a mníškami.“ (Čuan Falun, Šiesta lekcia, Priťahovanie démonov čchi-kungom)

Pochopil som, že som mal silný predurčený vzťah so svojím učiteľom a celý tento rozhovor bol naplánovaný.

Zachovanie vlastnej tváre a sebakritika

Chodím na strednú filmovú školu a od učiteľa sme dostali za úlohu vytvoriť krátke video a následne ho na hodine prezentovať. Nezostávalo veľa času a spolužiak ma požiadal o pomoc s jeho vlastním videom. Rád som mu pomohol, a o dve hodiny sme ho mali hotové. Na hodine sme odprezentovali naše video, ktoré však skončilo s veľmi zlým hodnotením. Učiteľ skritizoval video kvôli nekvalite a množstvu nedokonalostí. Povedal však, že sa mu páčil prvý záber, ktorý ako jediný som natáčal ja. Bola to skúška, či to vydržím a nechám si strhnúť svoju dobrú tvár, že nie som dobrý kameraman alebo podľahnem. Situáciu som však nezvládol a požiadal som spolužiakov, aby ma nesúdili za video, pretože som točil iba jeho prvý záber.

Neskôr mi spolužiačka povedala, že som sa choval namyslene, čo sa ma veľmi dotklo. Všetky pripútanosti ku sláve, predvádzaniu sa a k uchovaniu vlastnej tvare sa ešte viac vynorili. V tej chvíli som si povedal, že som praktizujúci a nemal by som sa správať ako bežní ľudia. Pochopil som, že nezáleží na tom, aký som schopný, alebo aké mám vysoké postavenie v spoločnosti. Kľúčom je zlepšovať si charakter a snažiť sa zachrániť čo najviac ľudí. Nezáleží na tom, čo si o vás ľudia myslia, či ste schopný alebo múdry. Ide len o to, či sa dokážete správať súcitne, pravdivo a znášanlivo ku ostatným. Od tej doby som si pripomínal tieto slová, aby som sa v podobnej situácii opäť nebál o svoju tvár, ale vydržal a pretrpel to.

Potom sa ale vyskytol ďalší problém. Začal som sa obviňovať za to, ako som sa správal na hodine. Robil som to ale nevedome. Myslel som si, že si tým sebaobviňovaním chcem iba pomôcť. Myslel som si, že keď budem o sebe hovoriť aký som zlý, že sa povzbudím a nabudúce to zvládnem lepšie. Opak bol ale pravdou. Nielenže som sa nepovzbudil, ale dokonca som sa dostal do stavu, v ktorom som si myslel, že som veľmi zlý človek. Neskôr som pochopil, že by som sa nemal obviňovať a že tak ako som súcitný k ostatným, by som mal byť súcitný aj k sebe.

Odvtedy, keď sa dostanem do situácie, ktorú neviem zvládnuť, snažím sa povedať si, čo by som mohol zlepšiť. Zároveň sa už neobviňujem za to, čo som spravil.

Keď máte odlišné pochopenia budem rád, keď sa o nich neskôr porozprávame.