9. Česko-slovenská Fa konference: Práca na vydaní 9 komentárov v slovenčine (1. část)

Od praktizujúceho Falun Dafa zo Slovenska

Vážený Učiteľ, milí praktizujúci,

so sériou článkov 9 komentárov ku komunistickej strane som sa po prvýkrát stretol už pred viac ako 10 rokmi, tesne potom ako boli publikované čínskym denníkom Epoch Times. Spolu s ďalšími praktizujúcimi sme vtedy pracovali na prekladoch jednotlivých komentárov do češtiny a do slovenčiny. Neskôr komentáre vyšli v češtine v knižnej podobe a toto české vydanie sme na Slovensku darovali mnohým politikom. Tiež sme zorganizovali seminár „Červená stena padá“ o páde komunistickej strany v Číne a chvíľu sme sa knihu pokúšali popularizovať. Avšak čoskoro sa môj záujem presunul na iné veci a na 9 komentárov som takmer zabudol.

Hovoril som si, že kniha je „ťažko prijateľná“ pre ľudí u nás, alebo že sa tam používa „príliš odborný a špecifický jazyk“, „hodí sa skôr pre Číňanov“ a podobne. Výsledkom bolo, že som jej postupne venoval čoraz menej pozornosti.

Z tohto stavu ma počas leta 2015 vytrhol až nápad praktizujúcich na Slovensku knihu 9 komentárov preložiť do slovenčiny. Priznám sa, nebol som tým nápadom zrovna nadšený, hovoril som si, že kniha už je dostupná v češtine, načo teda všetko to úsilie s prekladom. Na druhej strane, videl som, že mnohí praktizujúci do toho chcú dať svoje srdce, tak som si povedal, že aj keď to ja v tej chvíli tak necítim, budem sa to snažiť podľa možností podporiť. Veľmi ma potešilo, že sa do toho zapojili praktizujúci, ktorých som predtým nevidel prekladať texty a prekladali s veľkým odhodlaním.

Hneď na úvod sa praktizujúci rozhodli, že sa nepoužije nič z už preloženého textu, ale preložia to odznova z angličtiny. Bola to pre mňa skúška. V hlave mi vírili myšlienky ako: „Teraz sa celá moja práca na preklade stratí... Myslia si, že to preložia lepšie, ako to už je preložené?“ Našťastie som však uvidel, že za týmito myšlienkami je skrytá moja túžba po sláve a žiarlivosť. Keď som myšlienky odmietol, pomyslel som si, že možno je tu nejaké vyššie usporiadanie, ktoré ja nevidím, a ktoré tí praktizujúci napĺňajú, keď kráčajú po vlastných cestách.

Náš Učiteľ povedal:

„Úroveň niektorých majstrov nie je ani taká vysoká ako úroveň tohto vyššieho života, ktorý spravil toto usporiadanie.“ (Čuan Falun, Siedma lekcia, Otázka zabíjania)

„Nebudem do toho zasahovať,“ povedal som si. Moja úroveň nie je taká, aby som videl, po akých kultivačných cestách kráčajú a moje dobre mienené „rady“ či „nápady“ by sa ľahko mohli stať zasahovaním, keby som na nich trval.

Práca na preklade išla pomerne pomaly, ale keďže si text rozdelili mnohí prekladatelia a navzájom si pomáhali, čoskoro uzreli svetlo sveta prvé kapitoly. Moja manželka, tiež praktizujúca, si vzala na starosti gramatické korekcie. Netrúfala si však spraviť záverečné korekcie, a tak sa začal hľadať človek, ktorý by ich mohol spraviť. Oslovili viacerých kandidátov, ale z rôznych dôvodov to nemohli prijať. Nakoniec oslovili mňa.

So zdesením som nahliadol do textu, ktorý vyžadoval štylistické či gramatické opravy takmer v každej vete. Niektoré vety si vyžadovali opravu prekladu a väčšina prepisu výslovnosti čínskych slov nebola správna...

Pri predstave, čo ma čaká, sa mi podlomili kolená. V mysli sa mi však vynorili slová nášho Majstra:

„V skutočnosti však, ako učeník Dafa, ak máte v takých prípadoch spravodlivé myšlienky, myslíte na kultiváciu a na svoje zodpovednosti, a na to, ako to spraviť dobre, potom by ste mali potichu vziať to, čo si myslíte, že má nedostatky, a spraviť to dobre. Takto by to v skutočnosti učeníci Dafa mali robiť. Ak by všetci učeníci Dafa dokázali riešiť veci týmto spôsobom, všetko by určite išlo mimoriadne dobre.“ (Vykročte opäť energicky vpred, Washington, D. C., 24. 7. 2010)

Pochopil som, že toto je to, čo sa odo mňa očakáva – potichu doplniť. Po mesiacoch prekladateľského úsilia a prvotných korekciách prišli teda na rad ešte ďalšie týždne a mesiace gramatických korekcií.

Ako vedľajší účinok gramatických korekcií sa však začali dostavovať aj veci, ktoré som neočakával. Začal som vnímať, že v mojom myslení je ešte mnoho prvkov komunistickej kultúry, o ktorých som si myslel, že tam už nie sú.

Ako prvá mi vystúpila bojovnosť. Pochopil som, že vo svojom predchádzajúcom konaní som mal ešte príliš mnoho prvkov bojovnosti, napríklad pri objasňovaní pravdy, alebo aj medzi praktizujúcimi, keď veci nešli podľa mojich predstáv, často som používal „bojovnosť“ na to, aby som ostatných presvedčil o tom, že mám pravdu – samozrejme, myslel som si, že postupujem podľa Fa a používal som argumenty podľa Fa, lenže môj východiskový bod samotný – bojovať s niekým, bol nesprávny.

„Je naozaj ťažké zbaviť sa zaužívaných zvykov. Kultúra strany, tým že učí ľudí bojovať a zápasiť medzi sebou, pokrivila charakter ľudí. Je to naozaj problém, ak ľudia nezmenia svoju výbušnú povahu a tie veci, ktoré ich naučila zlá ČKS.“ (Vyučovanie Fa na Fa konferencii v New Yorku, 15. 5. 2016, Brooklyn, New York)

Bol som vďačný nášmu Majstrovi, že vytvoril pre mňa túto príležitosť a nechal ma pracovať na tomto projekte. Nebyť toho, možno by som si svoju bojovnosť ani nevšimol a ďalej by som ju používal.

Práca na 9 komentároch vo mne taktiež začala pestovať úctu ku iným praktizujúcim. V povahe komunistickej strany je vyzdvihovať seba a nebrať ohľad na iných. Objavil som, že aj vo mne existujú stopy takéhoto zmýšľania. Vďaka 9 komentárom som ho odhalil a začal som si pestovať oveľa väčšiu úctu ku práci, ktorú robia iní praktizujúci. Začal som cítiť, že som len malé koliesko, ktoré je súčasťou väčšieho celku a hrá len svoju úlohu. Začal som si tiež viac vážiť prácu iných „koliesok“ a snažil som sa vidieť širší obraz.

Práca na 9 komentároch mi taktiež pomohla uvidieť strach, ktorý bol skrytý za bojovnosťou. Keď som dal preč kúsok bojovnosti, ukázal sa kúsok strachu. Strach sa skrýval aj za myšlienkami zdanlivo racionálnymi, napríklad keď som robil nejakú vec len preto, že som sa obával, čo by povedali praktizujúci, keby som to nespravil. Ako som si začal čistiť svoje srdce od strachu, čoraz častejšie cítim, že musím kráčať po svojej vlastnej ceste, ktorú pre mňa usporiadal Majster, a nenechať sa odchýliť strachom.

Posledná pripútanosť, ktorú tu spomeniem a s ktorou mi práca na 9 komentároch pomohla je závisť. Podľa ideológie strany sú si všetci rovní. Ľudia sa potom ľahko stávajú závistlivými voči tým, čo majú väčšie schopnosti. Hoci som len málokedy niekomu závidel jeho majetok, všimol som si, že závisť je niečo, čo ma oddeľuje od iných ľudí a núti ma pozerať sa na nich zhora a hodnotiť ich. Ako som v sebe začal čistiť rôzne aspekty závisti, mal som pocit, že už nie som niekde „nad inými“, ale medzi inými ľuďmi. Bol to celkom iný pocit a ďakujem nášmu Majstrovi, že mi pomohol závisť uvidieť.

„Zlému človeku vládne závisť. Zo sebeckosti a hnevu sa sťažuje na nespravodlivosť voči sebe.“ (Základy pre ďalší pokrok, Úrovne, 25. 9. 1995)

Počas korekcií som si začal čoraz viac vážiť prácu prekladateľov a menej sa hnevať na nedokonalosti v prekladoch. Inými slovami, začal som sa menej sťažovať na nespravodlivosť voči sebe. Pochopil som, že tento proces nám dal náš Majster, aby sme uvideli, nielen ja ale určite aj prekladatelia, koľko prvkov komunistickej kultúry ešte v sebe máme a tiež, aby sme ich mohli odstrániť.