9. Česko-slovenská Fa konference: Odstraňovanie pripútanosti k istote a svojim predstavám (1. část)

Od praktizujúcej Falun Dafa zo Slovenska

Vážený Majster, milí praktizujúci,

rada by som s vami zdieľala pár mojich skúseností z posledného obdobia, ktoré mi pomohli zbaviť sa mojej pripútanosti k istote a k svojim predstavám.

Už dávno som v sebe spozorovala hlboko zakorenenú vlastnosť, ktorá sa prejavovala mnohými rôznymi spôsobmi v podobe strachu, čo bude ak, ako sa vyhnúť tomu a tomu, ako zabezpečiť, aby sa to a to nestalo, alebo aby som niečo mala tak a tak. Na základe tohto pocitu neistoty som z pohľadu svetskej osoby uvažovala racionálne, no z pohľadu praktizujúcej to bola skôr iracionálna snaha vyhnúť sa utrpeniu alebo nejakej strate v domnení, že to, čo bude nasledovať, ak to nebude podľa mojich predstáv, nebude pre mňa dobré. Skúsenosti z kultivácie mi však dennodenne potvrdzujú, aké súcitné sú Majstrove usporiadania a všetko, čo sa mi prihodí, je procesom na odstránenie mojich pripútaností s výsledkom, ktorý môže byť často ešte lepší, ako by som očakávala.

Uvediem niekoľko príkladov z posledného obdobia.

Strach z choroby

Hoci moja mama nemala celý život žiadne závažnejšie zdravotné problémy, v posledných týždňoch leží v nemocnici so „zapálenou“ platničkou. Spočiatku som jej zdravotný stav nebrala ako problém, keďže sa ma priamo nedotýkal – bolo ľahšie neprikladať tomu váhu, keď som nevidela, ako trpí. Keď som však bola doma, videla som, ako ju každý pohyb bolí a aký to má dopad na jej psychiku. Postupne som si vyvinula starosť o jej stav, dokonca som sa hnevala, keď som počula, koľko liekov a infúzií jej kvôli tomu v nemocnici dávajú. V hĺbke som stále mala obavu a neistotu, že jej zdravotný stav je niečo, čo sa jej nemalo stať.

V jeden deň som dostala ohľadom takéhoto zmýšľania viacero náznakov naraz. Ráno som stretla známeho, ktorý mi rozprával, ako ho bolel chrbát a ako teraz cvičí fyzioterapeutické cvičenia, ktoré mu pomáhajú. Hneď na to ma v práci na stole čakal omylom vytlačený e-mail od šéfa, či jeho mamka má záujem pokračovať vo fyzioterapeutických cvičeniach. V druhej práci som v ten deň potrebovala odovzdať niečo jednému kolegovi. Kolegyňa mi vravela, že je dlhodobo práce neschopný kvôli zlomenej platničke. Ešte v ten večer mi volala svokra, že ju seklo v krížoch a nemôže sa hýbať. A ráno na to sme čítali časť z Čuan Falunu o strachu z choroby:

„S týmto strachom to môže naozaj priniesť človeku nejaké ťažkosti. Len čo ste vystrašení, je to pripútanosť k strachu. Nie je to pripútanosť? Len čo sa vaša pripútanosť objaví, nemala by byť odstránená? Čím viac sa toho bojíte, tým viac problém vyzerá ako choroba. Táto vaša pripútanosť musí byť odstránená. Je to nato, aby ste sa z tejto lekcie poučili, zbavili sa svojho strachu a mohli ste sa tak zlepšiť.“ (Čuan Falun, Šiesta lekcia, Kultivačná pomätenosť)

Uvedomila som si, že strach z choroby sa nemusí prejaviť, len pokiaľ sa to týka mňa samotnej ako kultivujúcej. Ak považujem to, čo sa deje bežným ľuďom okolo mňa za chorobu a nie za niečo pozitívne, čím si môžu odstrániť karmu, môže im to v ich situácii priťažiť. Cítila som, že po tomto pochopení zo mňa akoby niečo opadlo, a že to opadlo aj z mojej mamy. Dozvedela som sa, že na druhý deň silno vracala a zistili jej veľmi zlé hodnoty na pečeni. Všetky lieky teda museli vysadiť a nechať platničku liečiť sa prirodzene.

Chápem to tak, že moje pochopenie toho, že to nie je choroba, mohlo napomôcť mame k tomu, aby sa jej telo vyčistilo od liekov a mohla sa začať liečiť prirodzene. Mama pôsobila oveľa pozitívnejšie, povedala mi, že už neberie všetko, čo lekári povedia, tak vážne a snaží sa brať celý ten priebeh pozitívne, a že si uvedomuje, že psychický stav má tiež veľký účinok na to, aký bude ďalší priebeh liečenia. Povedala: „Sestrička mi pošepkala, že mala podobný problém, a že to treba proste len dlhodobo vydržať, že je pri tom veľmi potrebná trpezlivosť, či výdrž, či ako to povedala?“ Vnímala som, že moja viera, že to dokáže pretrpieť a zmenšiť si tým karmu, jej mohla dodať odvahu vydržať to bez liekov.

Pripútanosť k istote

Táto pripútanosť sa mi v kultivácii ukázala na viacerých skúsenostiach. Ak mám istotu, nemusím mať vieru. Kultivácia mi pomáha zbavovať sa pripútanosti k istote, k robeniu vecí, učí ma mať väčšiu trpezlivosť a vydržať, keď mi ide o osobné záujmy, hoci nevidím výsledok dopredu. Je to pre mňa ako úryvok z Fa o treťom oku:

„V minulosti boli takíto ľudia považovaní za majúcich biednu schopnosť porozumenia, hoci niektorí ľudia nevedeli jasne vysvetliť, prečo bola ich schopnosť porozumenia biedna. Nevidieť, neveriť. To môže znieť celkom logicky. Ale z hľadiska nepatrne vyššej úrovne to nie je logické.“ (Čuan Falun, Druhá lekcia, Otázka tretieho oka)

Chápem to tak, že neveriť v dobré usporiadania, pokiaľ to ešte nevidím v tejto dimenzii, je prejavom slabej viery v Dafa a slabej schopnosti osvietenia.

Toto zmýšľanie sa prejavilo napríklad v mojom vzťahu s manželom, praktizujúcim. Obávala som sa vôbec ísť do vzťahu, keď som si nebola istá, či budeme môcť finančne zvládnuť spoločný život, či si nájde dobrú prácu, či budem mať popri tom dostatok času na kultiváciu, či toto, či tamto...

Deň pred svadbou kaderníčke odpadlo dieťa a musela zrušiť skúšku účesu. Ráno ešte meškala, nebolo isté, či to vôbec stihneme. Mama nemohla od bolesti poriadne chodiť, hýbať sa, všetko bolo na nás so sestrou. Ženích zabudol doniesť obrúčky. Neostávalo mi nič, ako to všetko brať zľahka a veriť, že to všetko prebehne dobre.

Nakoniec všetko dopadlo výborne, nikto si ani nevšimol, že namiesto obrúčky som mala obyčajný zlatý prsteň od manželovej sestry a on obrúčku môjho otca. Mame sa na svadbe od bolesti uľavilo, dokonca tam ako prvá tancovala. Možno však, ak by som predtým nemala také silné predstavy o svojom dni, ktoré som si ako dievča vytvárala po celý život, a ktoré pochádzali z citov, nemuselo by sa všetko tak skomplikovať a možno by šlo všetko o niečo hladšie.

Keď však kaderníčka videla, aká som pokojná, spýtala sa: „Ako môžete byť tak v pohode? Keby mne toto kaderníčka spravila pred svadbou, asi by som to neprežila.“ Aj vďaka tomu som jej mohla povedať o Falun Gongu. Poprosila ma potom, či môže moje svadobné fotky zdieľať na svojej Facebookovej stránke s komentárom: „Skromnosť sa stala najväčšou ozdobou tejto nevesty.“

Vnímam, že takéto situácie mi pomáhajú zbaviť sa toho nepodstatného, čo som zvykla ako svetský človek považovať za dôležité, a k čomu som bola vnútorne pripútaná v domnení, že mi to poskytne nejakú záruku alebo istotu. Myslím, že aj moja váhavosť a opatrnosť v skutočnosti pochádza z tejto pripútanosti.

Teraz vnímam, že jedinú istotu mi poskytujú hodnoty Pravdivosti, Súcitu a Znášanlivosti. Dodávajú mi odvahu veriť, že hoci niečo v súčasnosti nevyzerá pre mňa priaznivo, dlhodobou dôverou v tieto princípy sa môže všetko zhovievavo usporiadať. Chápem to tak, že v kultivácii máme byť schopní a ochotní vzdať sa vnútorne čohokoľvek, čo daná situácia vyžaduje. Neznamená to však, že o to reálne musíme prísť, tak, ako o tom píše Majster v Čuan Falune:

„Materiálne nebudete v skutočnosti nútení čokoľvek stratiť. Ale v tomto materiálnom prostredí si musíte zlepšovať svoj charakter. Preto je to veľmi praktické.“ (Čuan Falun, Ôsma lekcia, Ten kto praktizuje, získa kung)