4. Česko-slovenská Fa konference: O spolupráci medzi praktizujúcimi

Od praktizujúcej Falun Dafa zo Slovenska

Ctený Majster, milí spolupraktizujúci,

v našej oblasti nás bolo po dlhú dobu len zopár praktizujúcich. Aj tak sme ale spolu neboli schopní vychádzať dobre, ani byť k sebe otvorení. Keď sme sa stretli, atmosféra bola zvyčajne pre mňa dosť nepríjemná a nemala som dojem, že by nám spoločné stretnutia v niečom pomáhali. Vychádzala som len z teoretického pochopenia toho, že spoločné štúdium Fa a zdieľanie je dôležité. To pochopenie - či skôr nepochopenie - bolo príliš povrchné. V súčasnosti vidím ako svoj hlavný problém toho obdobia nespravodlivé myšlienky s ostatnými praktizujúcimi.

Jednou z týchto praktizujúcich je moja mladšia sestra. Počas nášho života svetských ľudí boli vzťahy medzi nami dosť zložité. Od malička som veľmi túžila po súrodencovi a neustále som prosila mamu o malú sestričku, s ktorou by som sa mohla hrať. Ako však sestrička prišla na svet a rástla, skutočnosť už nebola taká ideálna. Sestrička ma nechcela poslúchať tak, ako som si to predstavovala, naopak bola tvrdohlavá rovnako ako ja, a tak medzi nami vznikali mnohé hádky, spory a žiarlivosť. Píšem o tom preto, lebo tieto veci sa s tým, ako sme začali praktizovanie v Dafa, nestratili bez stopy. Spočiatku, keď sme sa len začínali kultivovať, sme sa veľmi veľa rozprávali a pomáhali sme si. Naše podmienky boli také zložité, že nám na hádky neostávalo veľa chuti. Avšak s postupom času, ako sme získavali sebaistotu a prostredie sa začalo uvoľňovať a meniť, aj naše konflikty sa stávali početnejšími. Často vznikali typické situácie, keď si každá z nás myslela, že len jej pravda je tá najlepšia a jediná. Tieto problémy sa úplne vyostrili posledné leto, ktoré sme trávili spoločne. Hádali sme sa už takmer každý deň, čo bolo pre mňa veľmi vyčerpávajúce; no ani to ma neprimälo opustiť aspoň malú trošku môjho ega. Dostávalo sa to až do bodu, keď som k sestre cítila nevraživosť a hnev. Mali sme aj svetlé chvíle, keď sme sa o týchto problémoch dokázali porozprávať, čo nám dosť prečistilo hlavy. Avšak o niečo neskôr sa situácia opakovala s podobným scenárom. Postupne som si začala uvedomovať, že tieto spory medzi nami sú veľmi zneužívané zlom. Jedného dňa mi sestra prečítala kúsok Fa od nášho Majstra z Vyučovania Zákona na medzinárodnej Fa konferencii v New Yorku 2004.

Citujem: „Niektorí študenti sa v skutočnosti zbavili mnohých iných pripútaností a mnoho pripútaností je preč a neukážu sa, ale tieto pripútanosti, ktoré neboli odkultivované preč, sa stále ukazujú. Majster ich určite nechá prejaviť sa a ukázať v konfliktoch a iste nechá všetkých vidieť to a cieľom je, aby sa ich zbavili. Keď nejakú vidíte, musíte na ňu poukázať. Ak na ňu nepoukážete, je to preto, že máte pripútanosť k strachu, že iných urazíte. V tom prípade budú prinútení mať výmeny názorov a konflikty s vami, aby ste vy aj oni rozpoznali tie pripútanosti. Cieľom je odkultivovať tie ľudské pripútanosti. Ale ak sa pozeráte na študentov, ktorí majú pripútanosti, ktoré sa prejavujú, nemôžete si myslieť, že nie sú dobrí. Nemožno sa teda vyhnúť nedorozumeniam a chybám medzi učeníkmi Dafa. Kľúčom je, že nemôžete mať skutočné konflikty a zrážky medzi sebou alebo si prestať dôverovať.“

Uvedomila som si, že tento stav nastáva aj u nás. Prišla som na to, že skutočne sestre nedôverujem a upodozrievam ju z mnohých nečistých vecí. Už to nebola len jednoduchá emočná záležitosť, ktorá rýchlo pominie. V tom momente som si uvedomila, že sa musím spamätať a ustúpiť o kúsok späť. Tento bod považujem za zlomový, pretože od tohto bodu som začala aktívne pracovať na tom, aby moje myšlienky voči sestre boli spravodlivé. Naše konflikty nevymizli, ale postupne boli čoraz zriedkavejšie. Momentálne vnímam, že sa hádame len vtedy, keď sa chystáme urobiť niečo dôležité pre Dafa. Zasahovanie zla je vtedy dosť silné a nie vždy sme to schopné ustriehnuť. Pokiaľ obe hľadáme v sebe, je všetko v poriadku, akonáhle sa však jedna pozerá von, riziko konfliktu sa prudko zvyšuje.

Prednedávnom sme v našom meste organizovali prednášku o Dafa a o prenasledovaní Dafa. Po celú dobu príprav sme sa snažili dobre spolupracovať, pretože sme si obe uvedomovali silu a dôležitosť dobrej spolupráce. Často mi v mysli zneli slová Majstra z prednášky pre austrálskych praktizujúcich.

Učiteľ povedal: „Takže ve všem, co děláte, není rozhodující, že některé věci děláte, abyste dosáhli, udělali něco v určitém rozsahu, udělali to dokonale, nebo to udělali lépe, nebo to udělali nedokonale. To není rozhodující. Slyšeli jste mě? To není rozhodující. Co je rozhodující, je vaše spolupráce s ostatními, to je to, co je rozhodující.“

Tiež sme často vysielali spravodlivé myšlienky. Všetko išlo dobre, až do dňa, keď sme spolu išli vylepiť plagáty, ktoré pozývali na prednášku. Naše spravodlivé myšlienky odrazu povolili a my sme sa začali hádať na maličkostiach. Dospelo to až tomu, že sestra sa urazila a odišla. Išla som za ňou a snažili sme sa o tom porozprávať. Spočiatku to bolo veľmi ťažké, ale nakoniec sme si konečne otvorene povedali, čo nám vadí a snažili sme sa nájsť riešenie. Obe sme si uvedomovali, že naše medzery boli silne zneužité zlom. Bohužiaľ aj vylepené plagáty zmizli hneď na ďalší deň. Tentokrát sme sa však rozhodli skúsiť to znova a nedať šancu žiadnemu zasahovaniu. Keď sme lepili plagáty po druhýkrát, po celý čas sme vysielali myšlienky, aby ich nikto nestrhol a aby sa prostredníctvom nich čo najviac ľudí dozvedelo pravdu o Dafa. Tentokrát tam plagáty ostali bezpečne visieť. A prednáška prebehla v poriadku a v dobrej atmosfére.

Podobné situácie sa už zopakovali viackrát a vždy sa mi potvrdilo, že pomáha považovať to za zasahovanie, oddeliť sa od hnevu a vysielať na tieto zlé faktory spravodlivé myšlienky. To samozrejme nie je vždy celkom jednoduché.

Raz mi jedna praktizujúca prezradila, že zo svojej úrovne videla, že sestra a ja sme prišli z jednej ríše a chceli sme si pomáhať. Či už to tak je alebo nie, keď spolu dobre a láskavo spolupracujeme, často mám silný pocit, že práve vtedy kráčam po ceste, ktorá pre nás bola usporiadaná Majstrom a že plním časť svojho sľubu.

Myslím, že zlepšenie vzťahov medzi nami malo tiež dobrý vplyv na celkovú atmosféru medzi praktizujúcimi u nás. Ďalšia dôležitá vec, ktorá tomu pomohla, bol úprimný rozhovor medzi nami. Pred tým som si len matne uvedomovala, že niečo nie je v poriadku, oči mi však otvorili až praktizujúci, ktorí k nám prišli z inej oblasti. Najprv som ich upozornenia na náš nesprávny stav kultivačného prostredia nebrala veľmi vážne, ale postupne som to bola nútená priznať. Prišla som tiež na to, že ja osobne sa nie som ochotná zmeniť. Bola som zaseknutá v nespravodlivých myšlienkach o našich praktizujúcich a vo svojej mysli som sa od toho všetkého dištancovala. Keď prišlo na konfrontáciu medzi nami a na to, aby sme si konečne povedali otvorene a do očí čo si myslíme, prejavila sa u mňa silná myšlienková karma. Mala som chuť odísť a nechať to všetko tak. Niekde v pozadí som ale cítila, že tieto myšlienky sú podporované zlom. Cítila som, že toto je dôležitý moment, ktorý môže našu situáciu obrátiť k lepšiemu, ak pravdaže nepremeškáme šancu. Rozhodla som sa, že opustím časť svojho silného ja a poviem, čo mám na srdci. Postupne počas rozhovoru s praktizujúcimi, ktorý mi veľmi pomohol, som cítila, ako moje nespravodlivé myšlienky odchádzajú a ako rastie moje odhodlanie na dobrú spoluprácu. To čo som považovala za nemožné sa dialo a nešlo to ani tak ťažko. Verím, že za to vďačíme hlavne Majstrovi, ktorý nám pomohol prekonať túto bariéru medzi nami.

Od tohto času sa snažím aktívne si udržiavať spravodlivú myseľ o našich praktizujúcich a postupne aj o všetkých praktizujúcich. Naše kultivačné prostredie je omnoho čistejšie a stretávame sa pravidelne vo väčšom počte. Na naše spoločné stretnutia sa teším a snažím sa poukazovať na nedostatky hneď ako ich vidím, namiesto toho, aby som si ich držala v sebe, kde by postupne naberali na sile. Pribudla k nám nová praktizujúca a záujem o Dafa v našej oblasti sa zväčšil. Verím, že si budeme na ceste kultivácie pomáhať stále viac a dáme tým šancu na záchranu viacerým bytostiam.