Morálka a šťastie

Čang Čchun-jü
(PureInsight.org) Ak hlbokým významom morálky je nasledovať Tao a chrániť svoju cnosť (v čínštine sa znak pre morálku skladá z dvoch znakov, Tao a cnosť), potom jeho povrchový význam je nasledovať pravidlá, ktoré obmedzujú správanie ľudí a umožňujú ľuďom robiť veci správne. Je to spôsob, ako narábať so vzťahmi medzi ľuďmi na základe buď obojstranného úžitku alebo kladenie úžitku druhých ľudí pred svoj vlastný.

Kladenie úžitku pre druhých nad svoj vlastný v skutočnosti vytvára základňu pre vlastné šťastie v budúcnosti. V spoločnosti kultivujúcich sa hovorí, že človek s veľkou cnosťou bude mať veľké požehnanie. Keď myslíte na druhých a robíte pre druhých dobré veci, nezhromažďujete cnosť? Zhromaždená cnosť je zdrojom budúceho požehnania a šťastia každej bytosti.

Toto je pohľad na túto vec z jedného pohľadu. Z iného pohľadu, nasledovanie vysokého morálneho štandardu je tiež nutnou podmienkou pre získanie šťastia.

V skutočnosti sú ľudské túžby bezmedzné. Človek zažíva šťastie, keď sú jeho túžby vo vzniknutých hraniciach uspokojené. Keď prejde za tieto hranice, stane sa príliš nabudeným a bude cítiť prázdnotu a prípadne bolesť, pretože nemôže svoje túžby naplniť. Morálny štandard funguje presne ako nástroj na obmedzenie a skrotenie nevhodných ľudských túžob. Na základe tohto bodu, vysoká morálka tiež prináša ľuďom šťastie.

Povedzme si napríklad o jedení. Ľudia radi jedia mäso a zeleninu a majú radi mnoho chutí, slané či sladké, kyslé či korenisté, a tak ďalej. Keď životná úroveň človeka dosiahne úroveň, keď ľudia môžu jesť čo chcú a majú uspokojenú svoju základnú potrebu po potrave, začnú odhadzovať zvyšky. Zahadzujú všetky zvyšky, aby mohli jesť zakaždým čerstvú a chutnú potravu. V skutočnosti, keď sa ľudia takto správajú, strácajú pri tom cnosť. Jediná vec je, že škoda, ktorú si spôsobili kvôli tomu, že stratili cnosť, im nie je hneď známa. Preto ľudia aj naďalej zahadzujú zvyšky. Ako beží čas, ľudia začínajú hľadať novú a exotickú potravu, aby uspokojili svoje chúťky. Niektorí Číňania jedia mnoho zvláštnych vecí, napríklad jazyky kačíc, chvosty mačiek, a tak ďalej. Keď jedia také veci, nejedia ich kvôli chuti. Je to hlavne na uspokojenie vlastného ega a ukázanie vlastného bohatstva. Niektorí ľudia dokonca jedia mozog živých opíc alebo placentu novorodencov. Ospravedlňujú svoje správanie tým, že tie veci udržujú a zlepšujú ich zdravie. Placenta má v Číne takú vysokú predajnú cenu, že sú správy o chudobných čínskych ženách, ktoré otehotnejú len preto, aby mohli predať svoju placentu. Nie je to znakom, že morálna úroveň v čínskej spoločnosti sa stala skutočne žalostnou?

Ako životná úroveň stúpa a morálny štandard klesá, ľudia nevenujú len viac pozornosti tomu, čo jedia, ale venujú pozornosť aj tomu, čo si obliekajú. Známe značkové šaty používajú mnoho exotických materiálov, ako vlčia koža, koža z aligátora, korytnačie panciere a perá zo vzácnych vtákov. Niektorí ľudia tie veci nosia, len aby sa ukázali a v tom, čo si obliekajú, sú veľmi vyberaví v tom.

Ľudia chcú zautomatizovať všetko vo svojom živote. Obklopia sa najnovšou elektronikou a ženú sa za najnovšími trendami. Niektorí ľudia sa navonok stanú takými nadutými a vo vnútri takými nedočkavými, že ich nafúkanosť by sa mohla merať aj s najextravagantnejším cisárom z minulosti.

Čo určite príde potom je túžba za ďalším uspokojovaním sexuálnych túžob človeka. Ľudia celý čas hľadajú nových partnerov a nové romantické vzťahy. Môžu mať radi jedného človeka ráno a iného večer. Niektorí ľudia vedú naraz aj dva či tri romantické vzťahy. Úplne opustili morálne štandardy ľudských bytostí.

Je taký človek šťastný? Keď sa človek upokojí a spýta sa tú otázku seba samého, môže cítiť iba prázdnotu. Najmä za tichej noci človek cíti mimoriadnu prázdnotu z hĺbky vnútra svojej duše a nemôže spraviť nič, aby ten pocit odohnal.

Človek by sa mal vzdať všetkých tých vecí a žiť svoj život poriadne, pozorne a statočne. Ak je to príliš zložité spraviť, je to preto, že duša človeka je taká rozhádzaná, že už nie je zvyknutá na tichý a nenápadný život.

Prečo je to tak? Je to preto, že jeho srdce sa už vzdialilo od ľudských morálnych obmedzení. Keď sa človek začne správať bez zábran, jeho túžby sa skutočne rozbujnejú. Nemôže zastaviť svoju nekonečnú snahu po väčšom vzrušení a stimulácii a už nemôže ovládať svoje srdce naplnené túžbami.

Čo však tradičný morálny štandard zdôrazňuje je presný opak. Zdôrazňuje sebaovládanie, zdržanlivosť, striedmosť a poriadok. Ohľadom veľkých vecí zdôrazňuje láskavosť, spravodlivosť, zdvorilosť, múdrosť a dôveryhodnosť. Presnejšie povedané, je to o nasledovaní kódexu správania. Cisár má byť láskavý k svojim občanom a občania by mu mali byť oddaní. Otec má byť dobrý k svojim deťom a jeho deti k nemu majú byť úctivé a rešpektovať ho. Starší brat sa má starať o mladšieho brata a mladší brat si má vážiť staršieho brata. Muž si má vážiť svoju ženu a žena má poslúchať svojho muža. Priatelia si majú dôverovať. V každodennom živote má byť človek pracovitý, šetrný a vyhýbať sa extravagantnému životu a mrhaniu.

Tradičné morálne štandardy zároveň učia človeka usilovnej práci, k ochote znášať bolesť a k vďačnosti za to, čo má. Tieto veci nie sú len v súlade s nebeskými princípmi, ale zároveň sa približujú ľudským vlastnostiam.

Napríklad, z pohľadu fyziologických a psychologických pocitov majú ľudia hornú medzu pozitívnych stimulov. Ak sú pozitívne stimuly v určitom rozsahu, človek zažíva šťastie. Keď je horná medza prekročená, človek bude nadmerne stimulovaný a bude cítiť bolesť. Navyše, všetci vedia, že život naplnený ľubovoľnou jednou vecou sa stane nudným. Preto ľudia potrebujú mať vo svojich životoch veľa vecí. V skutočnosti, otvorene povedané, ak človek nezažil bolesť, nevedel by, čo znamená šťastie. Ak o tom hovoríme z hľadiska vyšších princípov Fa, takéto veci sú spôsobené univerzálnym zákonom vzájomného vytvárania a vzájomného zabraňovania. Vyzerá to dosť jednoducho, ale je to základ pocitu šťastia človeka.

Ľudstvo sa prirodzene chce vyhnúť bolesti a hľadať šťastie. Preto je prirodzená nekonečná snaha o veci, ktoré ľudstvo spája so šťastím. Je ťažké nedať sa príliš strhnúť ľudskými túžbami. Keď človek kráča po takej ceste, spadne do priepasti iného druhu bolesti.

Tradičný morálny štandard hlása sebaovládanie, trpezlivosť, skromnosť, usilovnú prácu a znášanlivosť. Presne všetky tieto veci môžu ľuďom zabrániť, aby sa ich túžby príliš rozhoreli. Tieto veci pridávajú farbu do života človeka a sú mocnou garanciou toho, že človek bude mať pocit naplneného života. Byť vďačný za to, čo človek má, umožňuje človeku žiť život racionálnejším spôsobom a zabraňuje to tomu, aby sa človek cítil smutne a skľúčene len preto, že nemôže naplniť svoje nekonečné túžby.

Z toho sa dá ľahko vidieť, že tradičné morálne štandardy majú veľmi blízko k šťastiu človeka.

Existuje spoločenský jav, kde mladí z bohatých rodín často nestriedmo plnia svoje túžby a cítia sa prázdne a skľúčene. V skutočnosti je to výsledok opustenia tradičného morálneho štandardu.

Čínska rasa bola vždy známa vynikajúcou pracovnou morálkou, trpezlivosťou, úctou k starším a láskou k mladým. Z neznámych dôvodov sú počas posledných niekoľkých desaťročí čínski ľudia postupne čoraz miernejší k svojim deťom. Mnoho mladých Číňanov nechá rozbujnieť svoje túžby, robia čo sa im zachce, nevážia si druhých a nemajú pocit zodpovednosti. Stalo sa to veľkým sociálnym problémom v dnešnej čínskej spoločnosti.

Zdroj: http://www.zhengjian.org/zj/articles/2005/12/23/35045.html