Ak by táto chvíľa bola vašou poslednou

Od praktizujúcej Falun Dafa z Austrálie

Pred troma dňami sa mi stala vážna autonehoda. Predná časť môjho auta bola narazená takou silou, až bola odhodená. Vozidlo, ktoré narazilo do môjho auta malo na zadnej časti na strane vodiča veľkú priehlbinu od nárazu. Otočilo sa o 360 stupňov a obe autá boli úplne doriadené. Moje airbagy hlasno buchli a ja som vykríkla.

Moje auto zastalo a predné svetlá svietili. Okoloidúce vozidlá zastavovali a ľudia sa prišli pozrieť čo sa deje. Sedela som pred volantom so spusteným airbagom a mala som pocit, akoby moja duša už opustila moje telo. Moja prvá myšlienka bola, že život je veľmi krehký.

Keby bolo moje auto posunuté trochu vpred alebo to druhé čo len trochu vzad, nemusela by som prežiť.

V tej chvíli som si pomyslela: keby toto bol koniec môjho života, všetko k čomu som bola pripútaná, by sa odrazu stalo bezcenným a jediná vec, ktorej by som čelila by boli dôsledky neustáleho odkladania zbavenia sa mojich pripútaností. Niekedy som si myslela, že som sa kultivovala dobre, alebo iní si mysleli, že som sa kultivovala dobre, alebo že som sa veľa obetovala. Ale tieto myšlienky už viac nemali význam.

Zrazu som si uvedomila, že všetko čo sa deje v ľudskom svete je ilúziou. Nezáleží na tom, či je niekomu ukrivdené, alebo či je chválený, či získava materiálne alebo trpí citovo. Ak to niekto považuje za dôležité, potom je to ako keď má drogovo závislý človek halucinácie z narkotík; len na konci života objaví, že mal halucinácie po celý ten čas.

V procese kultivácie sú činy druhých všetky súčasťou zlepšovania sa v našej vlastnej kultivačnej praxi. Keď sa človek sám sebe opravdivo nedokáže postaviť tvárou v tvár a vážne sa zlepšovať, a namiesto toho zotrváva v tom, čo priaznivého o ňom povedali iní, alebo to dokonca považuje za ospravedlnenie toho, že sa nezlepšuje, potom na konci bude tým, ktorý bude iba ľutovať stratu šance na kultiváciu.

Život v ľudskom svete je len momentálnou formou existencie pre naše pravé bytosti. Keď človek s posledným dychom zistí, že stratil to najdôležitejšie - zmysel svojho života - potom to bude skutočne dôvod na večnú ľútosť.

Týmto článkom by som chcela dať zbohom telu z karmy, ktoré zo mňa bolo uvoľnené počas tejto nehody.

V mojom srdci ticho hovorím nekonečne milosrdnému Majstrovi: „Vaša učeníčka pochopila...“