6. Česko-slovenská Fa konference: Ako som dokázala napísať skúsenosť

Od praktikující Falun Dafa ze Slovenska

Vážený Učiteľ, vážení praktizujúci.

Posledné dni sa udialo toho dosť, prichádzali samé skúšky a previerky môjho charakteru. Kultivačných skúseností pribudlo, ale papier aj naďalej zostával prázdny. Niečo tu nie je v poriadku. Sadla som si a začala som pátrať vo vnútri. Položila som si otázku: „Čo mi v tom bráni?“ – „Postoj.“ Bol to môj postoj, postoj voči ostatným spolupraktizujúcim, postoj voči Dafa.

Pátraním som zistila, že nemám vôbec žiadnu potrebu zdieľať moje pochopenia s ostatnými. A prečo? Pretože sa necítim byť ich súčasťou, necítim vzájomné prepojenie a zároveň som si uvedomila svoju bezvýznamnosť. Keď som išla ešte hlbšie, pochopila som, že vlastne vôbec nechápem Dafa, nevidím hlbší význam vo veciach, ktoré robím pre Dafa.

V Zhuan Falune v 6. lekcii sa píše:

„Sú tiež nejakí ľudia, ktorí nemôžu dosiahnuť vysokú úroveň v kultivácii a kombinácia toho, čo si so sebou priniesli a ich schopnosti vydržať je pevne daná, takže niektorí ľudia sa stanú odomknutí a osvietení – úplne osvietení – na veľmi nízkych úrovniach. Budú takíto ľudia.“

Táto časť sa mi teraz často vynára v mysli. Uvedomujem si hodnotu toho, čo mi Majster skrz Dafa poskytol, na druhej strane moje myšlienky nie sú dostatočne spravodlivé na to, aby som dokázala potvrdzovať Dafa s patričnou hĺbkou pochopenia. Moje štúdium Fa nie je také časté ako by som si to predstavovala ja.

Žijem so svetským človekom. Aby som dokázala udržiavať harmonický manželský život... no, neostáva mi veľa času na štúdium. Sú týždne, keď študujem veľa, moja myseľ je plná myšlienok z prednášok a z Zhuan Faluna, a sú týždne, keď čítam jednu lekciu celý týždeň... medzi tým stále hľadám cestu ako to celé skĺbiť s okolím, aby všetko bolo prirodzené, a vlastne je to môj boj s časom počas celého dňa. Ešte stále potrebujem veľa času na spánok, ešte stále potrebujem viac veriť svojim spravodlivým myšlienkam. Som plná ľútosti k sebe samej, či to ešte ustojím s takýmto tempom. Ľudia žijúci v horách majú čistejšiu myseľ, čistejšie srdce, viac odhodlania. Prechovávam voči týmto praktizujúcim obrovskú úctu.

Na začiatku praktizovania všetko išlo hladko, pamätám si ako sa vzťahy v našej rodine výrazne zlepšili. Po roku a pol začali byť požiadavky na rolu matky a manželky oveľa naliehavejšie a to celé skomplikovalo moje postavenie v Dafa. Podarilo sa mi docieliť, že môj manžel počuje názov Shen Yun a už má husiu kožu. Moje deti pozerajú na moje odchody s nedôverou... Pochopila som, že sama nie som schopná dostatočne hlboko rozumieť záchrane vnímajúcich bytostí, a tým pádom to neviem podať s patričnou hĺbkou aj mojej rodine. V skutočnosti som pred nimi utekala. Nie som typ človeka na dlhé trate. Je to pre mňa utrpenie žiť s manželom a deťmi v istom usporiadaní a začínam si uvedomovať, že sa táto moja slabosť objavuje už aj pri praktizovaní Falun Dafa a že moja píla slabne. Čo môžem urobiť, aby sa to celé so mnou nezosypalo? Opäť začať od začiatku, najprv byť dobrým svetským človekom, dobrou matkou, dobrou manželkou, a získať stabilitu v mojom bytí medzi svetskými ľuďmi.

Avšak uvedomovala som si jedno:

„Bez sporov alebo príležitostí na zlepšenie vášho charakteru nemôžete spraviť pokrok. Ty si milý, ja som milý, všetko je dobré... ako sa budete kultivovať?“ (Zhuan Falun, 9. lekcia, Pokojná myseľ)

Stále, keď prišli na mňa pochybnosti, či som ešte stále praktizujúca, vyvstali vo mne tieto myšlienky:

„Čo sú nesprávne myšlienky? Vzťahuje sa to na neschopnosť človeka vždy sa považovať za praktizujúceho.“

„V budúcnosti sa vynoria tieto situácie, aby vám vytvorili falošný dojem a aby ste cítili, akoby neexistovali a všetci boli falošní, a je to presne kvôli tomu, aby sa uvidelo, či dokážete ostať odhodlaní.“ (Zhuan Falun, 6. lekcia, Vaše myšlienky musia byť správne)

Keď sa obzriem späť na môj priebeh dvojročného praktizovania – pre mňa je to žalostný pohľad, ale zároveň aj nie je. V určitých oblastiach som urobila obrovský pokrok. Môj charakter sa po mnohých stránkach výrazne zlepšil. Stala som sa zodpovednou osobou, čo som sľúbila, to som aj dodržala, resp. snažila som sa neprehliadať ani tie najmenšie požiadavky, začala som byť dochvíľna, moje prejavy hnevu takmer vymizli, prestala som úplne piť alkohol, zároveň som však začala byť aj nudná pre mnohých z môjho okolia. Toto je vec, na ktorej ešte potrebujem popracovať, opäť byť živšia a veselšia aj medzi svetskými ľuďmi.

Avšak v mojom srdci stále zostáva vízia celostného zlepšenia charakteru. Pripomínam si:

„Takže, čo je charakter? Zahŕňa cnosť (čo je druh látky), znášanlivosť, schopnosť porozumenia, obeť, vzdanie sa rôznych túžob a pripútaností bežných ľudí, byť schopní trpieť ťažkosti a tak ďalej. Obsahuje veci z mnohých aspektov. Každá stránka charakteru musí byť zlepšená, aby ste spravili skutočný pokrok. Toto je rozhodujúci činiteľ pri zväčšovaní sily kungu.“ (Zhuan Falun, 1. lekcia, Prečo robenie kultivačných cvičení nezvyšuje kung)

Túto skúsenosť píšem už štvrtý deň. Pozorujem celý ten priebeh. Sadnem si k písaniu, vezmem do ruky pero a papier, a zrazu samé požiadavky od detí či manžela. Vstanem, vybavím všetky záležitosti, opäť sa vraciam k písaniu, keď tu príde ďalšia požiadavka. Prešiel deň, druhý, tretí, na štvrtý deň si sadám k stolu, bez akejkoľvek myšlienky na písanie, či čítanie. Len tak si sadám a čakám, čo sa bude diať. Nič, prešla už takmer hodina a nikto odo mňa nič nechce. Opatrne beriem do rúk papier a pero, a v tom... „Mamíííí.....,“ ozve sa z diaľky.

Usmejem sa, trpezlivo vstávam a ďakujem Majstrovi za každú takúto chvíľu. Vlastne, keď sa to tak vezme, je to stále ľahšie a ľahšie... moje podráždenie zo zdanlivého vyrušovania, keď sa podľa môjho pohľadu venujem svojim veciam, pomaly opotrebováva.

Nedávno som prekladala strany o spôsoboch mučenia praktizujúcich v čínskych väzniciach a bolo mi z toho veľmi zle. Ja by som také niečo nedokázala prežiť. A práve toto ma prinútilo zamyslieť sa nad tým, aké plytké je moje pochopenie Dafa, a aká slabá je moja viera. Nie je to tak vždy, keďže to kolíše podľa toho, ako hlboko sa ponorím do určitej svetskej role... role matky, manželky, dcéry, či priateľky.

Vtedy si pomyslím na všetkých spolupraktizujúcich a cítim, ako každý prežíva podobné vnútorné utrpenia, a že každý potrebuje podporiť a povzbudiť; stačí takáto jednoduchá, ale čistá myšlienka a moje odhodlanie kráčať ďalej stúpa.

Aj teraz píšem ostošesť, lebo požiadavky sa zhustili na 50 slov za hodinu, ale nevzdávam to, a nakoniec som to dopísala.

Ďakujem, že sa mi podarilo odstrániť všetky elementy, ktoré blokovali moje vnímanie, ktoré vytvorili vo mne nesprávny postoj, s ktorým som začala túto skúsenosť písať.

Vďaka vám všetkým, že som si toto mohla uvedomiť, opäť som sa o kúsok zlepšila a mám veľkú radosť, že to môžem s vami zdieľať a že môžem byť vašou súčasťou.

Můžete tisknout a rozšiřovat všechny články publikované na Clearharmony a jejich obsah, ale uvádějte prosím zdroj.