9. Česko-slovenská Fa konference: Prekonanie skúšky citov

Od praktizujúcej Falun Dafa zo Slovenska

Vážený Majster, milí spolupraktizujúci,

z pohľadu mojej doterajšej kultivácie a pochopenia Dafa, náš Majster nám zanechal cestu pozerania sa do seba. Veľakrát sa sama pristihnem pri tom, že riešim situáciu, ktorá ma postretne, a hľadám jej riešenie a cestu ako z nej von. Avšak toto nie je kultivácia, je to hľadanie vonku a vonkajšej pomoci.

Podľa mojich doterajších kultivačných skúseností, človek nedokáže vystúpiť z konfliktov dovtedy, kým nebude ochotný sa pozrieť dovnútra a hľadať v sebe svoje vlastné pripútanosti, a kým v sebe nenájde ochotu zmeniť myšlienky, ktoré sú za týmito pripútanosťami a nájsť nový prístup k danej veci.

Ako sa píše v knihe:

„Ako opravdivo odhodlaný praktizujúci bude človek schopný vydržať všetko a keď ide o jeho osobný zisk, bude schopný opustiť svoje pripútanosti a bude schopný brať tie veci zľahka. Pokiaľ to môžete spraviť, nie je to ťažké. Niektorí to považujú za ťažké práve preto, lebo sa nemôžu vzdať týchto vecí. Cvičenie samotné nie je ťažké, ani samotné zvyšovanie úrovne nie je ťažké. Nazývajú to ťažkým len preto, že sa nemôžu vzdať ľudských myšlienok. Je to preto, že je veľmi ťažké sa niečoho vzdať tvárou v tvár praktickému zisku. Záujmy sú priamo tu, pred vami – ako ich teda môžete opustiť? Keď si myslia, že je to ťažké, mali by sme vedieť, že to je ten dôvod, prečo je to ťažké. Keď sa vyskytne medziľudský konflikt, ak nedokážete praktizovať znášanlivosť alebo sa považovať za praktizujúceho, keď ho riešite, povedal by som, že to je neprijateľné.“ (Čuan Falun, Deviata lekcia)

Začiatkom tohto roku som zažila neveru od manžela, ktorý sa bezhlavo zamiloval do našej mladej brigádničky a niekoľko mesiacov to tajil, aj keď som samozrejme vo svojom srdci cítila, že sa medzi nimi niečo deje. Nereagoval na moje výzvy, aby sa s ňou prestal stretávať. Tak som vo veľmi krátkom čase pochopila, že toto nebude cesta ako to celé vyriešiť. To ma primälo k tomu, aby som sa stala pilnejšou vo svojej kultivácii a praktizovaní. Každý deň som usilovne študovala a hľadala odpovede v osvietení sa k Majstrovým slovám.

Po krátkom čase to napätie už nevydržal, a priznal sa k svojim citom k nej. Povedal, že musel s pravdou von, pretože mi nedokáže klamať, keďže vie, ako si ctím princíp pravdivosti, a že nech už akokoľvek pochybil, nechcel ma viac zneucťovať ako človeka a ako praktizujúcu. Povedal, že si všimol, že som v kultivácii pilnejšia, a aj moje správanie sa stalo voči nemu miernejšie a láskavejšie, a cítil zo mňa pokoj a silu Dafa, takže už ďalej nemohol žiť s tým, že ma takto poškvrňuje. Podľa môjho pochopenia, moje intenzívne študovanie Čuan Faluna a práca na mojich myšlienkach a charaktere naňho zapôsobila natoľko, že nebol schopný ísť proti princípom Zhen, Shan a Ren.

Samozrejme, že to bola pre mňa obrovská rana, keď svoj počin otvorene priznal, ale zároveň vyslovená pravda ma v skutočnosti oslobodila, a mohla som na situáciu nazrieť ešte pravdivejšie. Myslím, že prvým krokom k tomu, aby človek mohol nazrieť do svojho vnútra a začať meniť myšlienky a postoje ktoré spôsobujú pripútanosti je ten, že si naplno uvedomí situáciu v ktorej sa ocitol, a je schopný si ju pripustiť a pozrieť sa na ňu pravdivo, bez svojich predstáv o tom, ako by to chcel mať. To je východiskový bod a začiatok smerovania k tomu, aby sa v tom celom človek zorientoval, a mohol začať odstraňovať svoje myšlienky, postoje a názory s tým súvisiace.

V prvých dňoch som sa samozrejme zosypala a takmer som podľahla sebaľútosti, pretože som mala v hlave len otázku: „Prečo?“ Keďže spolu vlastníme podnik, ktorý nás živí a máme byt na hypotéku, scenáre ktoré som mala vo svojej mysli vyzerali katastrofálne, a prešla som bolestivým procesom, v ktorom som musela nájsť v sebe ochotu vzdať sa všetkého a pustiť všetko, čo sme za deväť rokov spolužitia vybudovali. (Samozrejme tam zohrávala úlohu moja pripútanosť k tým veciam.)

Veľmi skoro som zistila, že sebaľútosť mi nepomôže a že je to pripútanosť ktorej sa takisto potrebujem zbaviť, tak som pokračovala v usilovnom študovaní Dafa. Nikto z praktizujúcich nevedel čo sa u nás deje, keďže som si bola vedomá toho, že by to znieslo na manžela zlé svetlo, keďže väčšina praktizujúcich v našej oblasti sme rodinní príslušníci. Aj napriek tomu že praktizujeme, veľakrát sa ani ako praktizujúci nedokážeme pustiť vzťahových vecí a pozeráme sa na ľudí kritickým okom obyčajného človeka a máme tendenciu odsudzovať, či pohoršovať sa nad správaním ľudí, keď nie sme v dobrom kultivačnom stave. No hlavne som nechcela vystaviť manžela tomu, aby sa musel pred mojou rodinou hanbiť.

Vzala som to teda zmierlivo, a on bol dojatý z toho, ako láskavo to beriem a za nič ho neodsudzujem a nesťažujem mu situáciu. Vedela som, že už aj tak to bolo preňho ťažké, a sám sa dlho vysporiadaval vo svojom vnútri s tým čo spravil a ako sa zachoval. Mne to pomohlo nájsť množstvo pripútaností, ktoré som dovtedy nevidela a pracovať na nich, pomohlo mi to nájsť nový pohľad na množstvo vecí a naše manželstvo bolo touto skúškou neuveriteľne posilnené, láska sa prehĺbila a pomohlo to vyrásť väčšej vzájomnej úcte a tolerancii. Pochopila som, že to bola len skúška toho, či som schopná potvrdiť princípy Pravdivosti, Súcitu a Znášanlivosti, keď príde problém a som vystavená emóciám a veciam, ku ktorým som pripútaná. Žijeme odvtedy omnoho slobodnejšie, avšak v hlbokej láske a väčšej ochote načúvať jeden druhému.

Nemala som v hlave žiadnu myšlienku či postoj k tomu, že si želám, aby zostal s nami. Celý čas som si vravela, že ak je to zasahovanie starých síl, tak to celé odmietam a odstraňovala som to, čo by mohlo zasahovať do zhovievavého rozriešenia vecí, a ak je to usporiadanie Majstra, tak som bola ochotná nájsť každú moju pripútanosť, ktorá to celé spôsobila, aby som z tej situácie vyťažila pre svoju kultiváciu čo najviac. Štyri za jedno, kde môžeme získať viac?

Veci predtým pre mňa nepochopiteľné a mojim vnímaním života a ľudí neprijateľné, sa stali súcitným nazeraním pochopiteľnejšie a prijateľnejšie, a to mi pomohlo pochopiť manžela a jeho spôsob nazerania na veci. Toto bolo pre mňa potvrdením princípu súcitu, keď som dokázala vidieť veci očami druhého a zároveň pochopiť pravdu, ktorú on vidí a považuje za dôležitú.

Situácia sa vďaka tomuto môjmu prístupu rýchlo ustálila a upokojila, a nebolo treba hľadať žiadne riešenie, ani vinníka ani chyby druhých.

Chybíme sami tým, že nie sme ochotní sa pozerať do seba a hľadať príčinu všetkého v sebe.

Ak sa ufúľam od čokolády, nebudem z toho predsa viniť zrkadlo.

Všetkým držím palce v ich ťažkých kultivačných chvíľach.